Zisti kto si a rob to úmyselne.

Ukrajina na hrane teritoriálneho rozpadu

5. května 2009 v 10:34 | afinabul |  Ponerológia
L. Grač: - šikovný vták: "Rusko nemá hrať takzvanú hru na "technického kandidáta", ale pripravovať kandidáta, ktorý musí zvíťaziť".



Toto interviu som chcela urobiť už skôr, no vždy boli nejaké prekážky a to buď na mojej strane, alebo u Leonida Grača. No, akonáhle sa u Leonida Grača ukázalo aspoň minúta voľna , odcestovala som za ním.

From-UA: - Na minulých prezidentských voľbách bol rozohraný takzvaný americký scenár. Leonid Ivanovič, čo si myslíte, aký scenár prezidentských volieb je možný teraz?

Grač: - U nás žiaľ nebolo a žiaľ ani teraz nebude ukrajinský scenár. Ukrajinský scenár volieb - to nie sú len voľby v prospech Ukrajiny a jej národa, no aj vymedzenie geopolitických vektorov jej rozvoja. Počítam, že v samotných ukrajinských voľbách za posledných, povedzme, za posledných tristo rokov bolo len zvolenie Bogdana Chmelnického v záujme Ukrajiny. Počítam, že iné voľby v prospech Ukrajiny u nás neboli.

Áno, v súčasnosti sú u nás iné podmienky: - politické, ekonomické, právne, no v týchto nových podmienkach si nemôžeme dovoliť byť "chlapcami na bitie" pre Západ. Chápem, že Západ nie je našim pomocníkom, Západ nás nepotrebuje. Preto sa teraz musíme vrátiť od jedno polárnej k mnoho polárnej úrovni. Všetky úvahy serióznych ľudí o vytvorení akejsi vnútro blokovej konferencii a hnutí - to je jednoducho smiešne, ak už nebudem hovoriť tvrdšie. Prečo? Preto, lebo dnes sme sa už presne a jasne presvedčili o tom, že jedno polárny svet - to je čudo, to je choré. Mnoho polárny svet môže mať tak jednu z hlavných zložiek, podľa môjho názoru, celkom jasný euro ázijský charakter v tom najširšom zmysle slova, širšom, ako si my dnes dokážeme predstaviť.

Napríklad, ja si myslím, že SNŠ sa ukazuje ako neproduktívne ako mechanizmus, a my musíme ísť cestou federalizácie: - vytvoriť zväzový štát podľa príkladu Moskvy a Minska. Takýto štát musí mať spoločné obranné úlohy, jeden ekonomický systém, jedinú menu, spoločné hranice a tak ďalej. Ďalej toto spoločenstvo musí rozvíjať svoje styky s Európou. Či ísť cestou zväzového štátu, tak to, z môjho pohľadu, by sa mohlo stať zjednocujúcim procesom pre drvivú väčšinu ukrajinského národa.

Nachádzame sa na hranici územného rozpadu Ukrajiny, preto, lebo dnes politické sily predstavujú v podstate regionálne záujmy. Strana Regiónov - juho východ, BJT - centrum Ukrajiny, okolo prezidentské strany - západnú časť. V podstate jediní komunisti zastupujú všetky regióny, nedelia sa na regionálne časti.

Existuje ešte aj samostatný krymský problém. On je najbližší k výbuchu, jeho chcú zneužiť všetci, vrátane zahraničných síl, (v tomto prípade mám na mysli Američanov). Okrem toho, krymská otázka nemôže byť zobratá z programu dňa nijakými represívnymi metódami, ona naopak, bude stále viac a viac silnieť a stále viac sa bude stavať do pozície boxera.

Ja by som povedal: - v podstate, Ukrajina má dve voľby. Ak si ona vyberie cestu smerom na Západ (vstúpi do NATO), tak potom musí pochopiť, že Krym s ňou nemá spoločnú cestu. Tu vzniká otázka o územnom rozdelení. Druhá otázka, či sa Krym môže cítiť konfortne, keď sa nachádza v zostave Ukrajiny, áno no len za jedného predpokladu, - keď Ukrajina bude v spoločenstve štátov vrátane Ruska. Inú perspektívu ja osobne nevidím.

From-UA: Povedali ste, že sa Ukrajina nachádza na hrane územného rozpadu. Nestanú sa prezidentské voľby dôvodom pre tento rozpad, veď si môžeme opäť vyberať len z dvoch kandidátov: "pre východného" a "pre západného"?

Rovno odpoviem, ak dvaja kandidáti vystúpia s tvrdých a opačnchých geopolitických pozícií, tak sa všetko znení na kašu.

My sme všetci mysleli, že Juščenko štyri roky len jednoducho hovoril o benderovcoch, o zmierení sa o odbojom, o hladomore a genocíde. No skúsenosti ukázali, že to už nie sú len nacionalisti na úrovni konca 80 - tich začiatku 90 rokov, ale neo-benderovci, ktorí sa znovu objavujú na Ukrajine a, nakoniec, to môže viesť k rozpadu. Žiadalo by sa, aby Juščenko s takými heslami už viac nevyšiel. No, už teraz je jasné, že on vyjde zo svojim arzenálom, vytiahnutým z rusofóbneho súdka a zakamuflovaným peknými slovami. Aby ste pochopili, keď človek hovorí o tom, že on je pripravený prijať ešte jednu fľaštičku dioxínu, tak, v prvom rade je to strašné o tom vôbec hovoriť a ťažké je tu hovoriť aj o klinickom stave, po druhé, tu vzniká otázka: - prvý raz neprijal on sám, zo svojej vôle dioxín?

Žiadalo by sa, aby vyhral kandidát s jedným jediným heslom - vytvorenie jednotného štátu na federatívnych podmienkach.

"Otázka nie je v nových osobnostiach, ale v tom, kto takú ideu oberie do svojej "výzbroje" a nakoľko tento človek je schopný ju aj splniť" - Veľmi často obyčajní občania uvažujú o tom, že sú potrební nový ľudia v politike. Je možné považovať Tjanyboka za novú osobnosť, a aké nové tváre sa môžu objaviť v našej politike v súčasnosti, pred voľbami?

From-UA: - Bude od týchto nových osobností závisieť aj cesta ktorá musí prejsť Ukrajina?

Tak sa nestáva, čo už ukázali, tieto nové osobnosti. To je určite prirodzený proces. Aby sa mohli objaviť takí ľudia je potrebná veľká škola. A potom, samotné objavenie sa nových osobností ešte nič neprinesie. Ako príklad si zoberme vytváranie ukrajinského parlamentu za posledných desať rokov. Pozrime sa, koľko ľudí sa tam zmenilo, ako jedena obrátka, ako ja hovorím. A všetci nemali prázdne hlavy.

Tak sa nestíva, že raz - len tak, sa objavia, títo noví ľudia. To je v každom prípade neprirodzený a vymyslený proces. Aby sa ukázali takí ľudia, je potrebná dobrá škola. ˇAno, aj samotné objavenie sa nových ľudí ešte nič nerobí.

Pozrite sa, otázka nie je v nových osobnostiach, otázka je v nových ideách a možnostiach týchto nových osobností svoje myšlienky realizovať. Politiku musia tvoriť tí ľudia, ktorým už prešli školou života. A životná múdrosť, chcete alebo nie, ona prichádza až po štyridsiatke. Na východe existuje také príslovie: - po štyridsiatich rokoch príď na trh. Je veľká múdrosť v týchto slovách. To znamená, že po 40 rokoch už musíš byť profesionálne vyrastený, dať dostatočné skúsenosti, ktoré sa musia transformovať do múdrosti. Nie je správne, keď sa mieša profesionalizmus zo skúsenosťami a múdrosťou. To sú úplne iné veličiny.

Zrejme, z pohľadu kariery som sa mnohých dotkol. V 24 rokoch som bol jedným z vedúcich pracovníkov veľkého rybárskeho podniku, v 33 som viedol oddelenie v oblastnom výbore strany, v 37 rokoch sekretariát oblastného výboru a v 41 rokoch som sa stal prvým tajomníkom oblastného výboru strany. To všetko v tých podmienkach ktoré vtedy boli. Zdalo sa mi, že ja už všetko poznám a že všetko môžem. S odstupom 20 rokov vám chcem povedať, že Grač tých rokov a súčasný Grač - to je ako porovnávať maličké nezrelé jablko so zrelým rajským jablkom vysokej kvality.

Dnes prebieha tvrdý boj za realizáciu myšlienok, keď ti nepomáhajú všetky stranícke štruktúry, a tvoj presvedčenie na veci, na to, že musíš sám byť presvedčený o veciach, aby tvoj spev vôbec niekto počúval a podporil, ne nevyhnutné. Ak sa pozeráme na veci z týchto pozícií, tak otázka nie je v nových tvárach, ale v tom, kto tieto myšlienky berie do svojej výzbroje a nakoľko tento človek sa cíti viazaný ich plnením.

Aké myšlienky by si zobral Viktor Juščenko, hoci by boli samé krajne pravicové, môžeme hovoriť, že, chvalabohu, že on ich do konca nerealizoval. No, on ani nie je schopný ich realizovať, preto, lebo on je nezodpovedný človek. Je veľmi le, z môjho pohľadu, že myšlienky vo voľbách zobral Viktor Janukovič? To je dobre, no aj on sa ukázal ako neschopný ich realizovať. Preto, aké sú tam nové tváre? Nie o tom je reč From-UA: - Leonoid Ivanovič, Vy hovoríte, že sú potrebné nové myšlienky. No v nových voľbách budú kandidovať starí kandidáti. Otázka stojí. Môžu oni realizovať nové myšlienky, ak neboli schopný realizovať ani svoje staré sľuby?

- Ako hovorím. Nové myšlienky, ja nemám na mysli prejavenie sa nejakého nového "knou - hau" .

Nie, ja si myslím, že tieto idey, musia byť veľmi dôsledne zargumentované, zvažované a využívané pre blaho celej spoločnosti. Podľa môjho názoru, dnes, sa spoločnosť nachádza vo veľkej apatii, nemá záujem o nič. Je strašné, že spoločnosť priviedli až do tohto stupňa apatie. No niekedy sa z tejto situácie spoločnosť zobudí. Celý čas o tom premýšľam. Inokedy, keď sa chcem ukázať pred verejnosťou, tak hovorím: - rozumom sa ukrajinský národ nedá pochopiť. Národ sa má veľmi, ale veľmi zle a výsledok žiadny. Oni hovoria: "Našich Bijú!" spoločnosť to počuje a zrealizuje -to je pre mňa veľká otázka, preto, lebo ja rozumiem úlohe spoločnosti v ľubovoľnej krajine.

On svoju pozornosť obrátime na výsledky volieb v Ternopole, tak oni nie len že sú nezodpovedné. Veď nezodpovedajú úrovni účasti voličov na voľbách. Je tu snaha, aby menšina rozhodovala za nás. Veď ak pripustíme, aby menšina rozhodovala na voľbách, zároveň s tým dovolíme aj to, aby ona zvolila štátnu moc ktorá nám bude vládnuť. Akékoľvek voľby - to je predovšetkým mechanizmus transformácie. Oni sa musia zhodovať s najaktívnejšou politickou, ideologickou, najčitateľnejšou prácou. Chápete, naša spoločnosť sa tak uzavrela do seba, že ono už ďalej nevyslovuje urážky tomu, kto ju oklamal, ponížil. Apatia našej spoločnosti, v ktorej len malá skupina ľudí je politicky aktívna, môže byť zneužitá pre manipuláciu v nových voľbách. Preto sa ja bojím, že mimoriadne voľby budú tiež zmanipulovanými a ich výsledok môže byť dopredu naprogramovaný.

From-UA: - Leonid Ivánovič, nezdá sa Vám, že v takej situácii sa spoločnosť nachádza už teraz. Spoločnosť je pripravená na výber takého lídra, ktorí by vyriešil všetky problémy?




Naša spoločnosť sa teraz v niečom podobá na ženu. Veď žene, akou koľvek by ona bola, vždy potrebuje muža, to znamená ochrancu, oporu, nádej. Jej je v podstate jedno aký bude tento jej manžel. To je naša mentalita a v tom nie je nič zlého. Nato nás naučila sovietska moc.

V tejto súvislosti som si spomenul na starú anegdotu zo sovietskeho obdobia. Odcestovala predstaviteľka Zväzu žien ZSSR na medzinárodné symfózium. Onedlho, pri posedení pri káve, sa rozhovorili, Američanka, francúzska a naša sovietska žena. Slovo dalo slovo, začali sa dovrávať o svojom živote. Vznikla otázka: - čo by každí z nich robila, ak by sa vrátila zo symfózia a prichytila svojho muža z druhpou ženou. Američanka povedala: "Problém je nájdený. No, vynadala by mu ako sa patrí a bolo by po probléme. Niet problému". Naša delegátka stojí, mlčí a v prstoch žmolí rožtek vreckovky. Pýtajú sa jej: Tak čo Mášenka, ty by si čo urobila?". Ona odpovedá: "Ja by som, ja by som - išla na stranícky výbor!" Tak aj náš národ má pochopenie pre to čo "musím". Vezmem moc do svojich rúk, budem ju kontrolovať a nikoho na nič sa nebudem pýtať ... Ale nikoho sa nebudem pýtať. Veď zvoleným nikto nehovorí: - chlapci, sa s vami nebudem zhovárať, vy ste pricestovali pred štyrmi rokmi, vy ste ma tri roky neobťažovali a nič ste nerobili! Všetci zabúdajú. Problém je v tom, že nikto, ani ten najochotnejší a najmocnejší človek sám nič neurobí, aj on potrebuje kolektív rovnako mysliacich spolupracovníkov. To znamená., že dnes zavádzať poriadok na Ukrajine môže len celý národ. Vláda, politik, vedúci pracovník, musí vytvoriť podmienky a národ rozhodovať.

From-UA: - "Odkiaľ sa zobral Juščenko? Myslím si, že Leonid Danilovič niekedy to sám povie". Vo voľbách v roku 2004 boli dvaja kandidáti: Viktor Juščenko a Viktor Janukovič. Vtedy všetci chápali, že ruské sympatie sú na strane Janukoiča. Na ktorej strane môžu byť sympatie zo strany Ruska teraz?

Do roku 2004 na Ukrajine bolo niekoľko pre západne orientovaných zámerov. Za tento čas práve Američania všetkými prostriedkami sa snažili zabezpečiť pre západnú orientáciu Ukrajiny. Odkiaľ, v podstate sa objavil Juščenko? Ja si myslím, že Leonid Danilovič, niekedy v budúcnosti, všetko sám povie. My sme s ním ešte v roku 2000 nad šálkou času o týchto veciach priamo hovorili. Najme vtedy Američania tlačili na to, aby obyčajných bankára Juščenka posadili do kresla predsedu vlády. Kučma bol donútený to urobiť. Druhou vecou sú - príčiny, na ktorých sa on dohodol. Po tom, ako on uvidel, že Juščenko je úplne neschopný a nehodí sa na túto funkciu, vtedy on odmietol jeho služby, no už bolo neskoro, už bol pripravený pre slávu a to bol precedens.

A Američania podržali Viktora Andreeviča, pričom oni veľmi dobre naplánovali túto politickú situáciu. Spomeňme si na nie jednoduchý rozvod a svadbu Juščenka s Katrin Čumašenko. Všetko sa absolútne dostalo na svoje miesto, nič si nemusíme domýšľať. Prostredníctvom Juščenka Američania získali subjekt, takpovediac, rádiom riadený, tak by som to povedal. Keď ho získali, tak pre nich vznikla potreba dostať ho na trón. Vtedy ešte nebolo takej rôznorodosti názorov, ako sa prejavuje teraz. Vtedy Juščenko, keď vystupoval na tribúnach pred masami občanov nehovoril: - ja vás budem viesť do NATO, Západ to chce a Rusko je také nijaké. Naopak počas predvolebnej kampane on hovoril, že on, nielen že sa narodil neďaleko ruských hraníc, a že sa mu o brezách aj sníva.

Ukrajinský národ šiel za heslami Juščenka "Dole s korupciou", "Zlodeji musia sedieť vo vezení!", že funkcionár nič nesmie brať, myslel pritom na čisté ruky a t. ď. Vtedy Janukovič, nehľadiac na svoje heslá, viac sa stotožnil s predchádzajúcim režimom, režimom Kučmu. Teraz, s odstupom piatich rokov je úplne iná situácia. Ona sa stala úplne geopolitickou, medzi etnickou. I. Juščenko už nič neskrýva. Preto môžeme maž dva absolútne protivorečivé heslá, s ktorými ten, alebo iný kandidát pôjde do volieb.

From.UA: V Rusku, ako sa mi zdá, v súčasnosti, ešte nedozrel názor, komu na Ukrajine je možné veriť, koho podporiť", Nemôže sa aj tak stať, že Rusko podporí Tymošenkovú? Veď najme Júlia Tymošenková cestovala do Ruska podpisovať dohody o plyne.

Fenomén Júlie Tymošenkovej je v tom, že ona sa nikdy mierovými otázkami nebude zaoberať. Ona je človekom absolútne konjugtúrnym. Ona hovorí to, čo je pre ňu výhodné pre dnešný deň. Dnes je pre ňu výhodné jedno, zajtra - úplne druhé. Ona bude hovoriť na čierne, že je biele a naopak. Pre to človek musí mat vnútorný pokoj. V konflikte o plyne Júlia Vladimirovna využila situáciu, ktorá bola pre ňu výhodná.

Čo sa týka Ruska, tak to jej politické kruhy za posledné roky prešli dostatočne dlhou cestou aby pochopili realizmus na Ukrajine. V prvom rade, pred tromi rokmi Rusko malo vo vzťahu k Ukrajine absolútne jasné zásady: - to sú naši, oni nikam nepôjdu. Tu nebudú žiadne problémy, porozmýšľame, akú nálady oni tam majú - kto je ľavicový, kto je pravica, to pre nás nie je dôležité. No, s odstupom času oni uvideli, že čas urobil aj zo svojich nie svojich. Ako odpoveď na zvýšenie cien plynu, Rusko počulo o genocíde, o euro atlantickej integrácii, vypočulo si nafúknutú rusofóbiu vo všetkých aspektoch, ktoré len môžu existovať. Nakoniec Rusko pochopilo, že sa tu podstatne zmenila situácia. Okrem toho, ja si to aspoň myslím, že v Rusku, nepočítajú s tým, že na Ukrajine vyrástlo nové pokolenie ľudí, ktorí pôjdu voliť. Najmä oni vymenili tých, ktoré si v dobrom spomínali na to čo to bol Sovietsky zväz, čo to je bratské Rusko.

V druhom rade, vedenie Ruska vedelo nezáväzne, ak tak chcete - predajnosť ukrajinskej politiky. A to je všetko, politici našej politike neveria. Všetci chcú a bijú sa do pŕs, hovoria o tom, že my sme priatelia. Pritom všetci kladú otázku: - vy nám dajte materiálne zdroje na to, by sme mohli rozvinúť kurz Ukrajiny.

Pritom sa tu preplietajú nielen oficiálne záujmy, no aj osobné. Dnes všetci veľmi veľa spomínajú na to, kto je najväčší ruský podnikateľ Alexander Lebedev a ako on pomáhal Juščenkovi v treťom kole volieb dosiahnuť víťazstvo. No ako sa to všetko pomiešalo? To znamená, jedná sa o to, že osobné záujmy ruského kapitálu na Ukrajine existujú a štátne prístupy neboli ani ich niet. Dnes Rusko prišlo, ako sa medzi ľuďmi hovorí, k rozbitému korytu.

My plne chápeme, že vnútorný faktor na vnútropolitické procesy na Ukrajine je očividný a nie je americký. No ak bude len jeden faktor vnútorného vplyvu a nebude druhý, v danom prípade ruský, tak potom je pochopiteľné, že zvíťazí tento jediný faktor. V Rusku, ako sa veci mne ukazujú, v súčasné dni, ešte nedozrelo vedomie, komu na Ukrajine je možné dôverovať, koho podporovať. Do začiatku prezidentských volieb uvidíme, koľko oligarchistických ruských skupín, ktoré prenajímajú ukrajinských technológov, existuje na Ukrajine, aké ruské televízne kanály k jednému a druhé hoci k tretiemu kandidátovi, dajme tomu preferencie prejavujú. To hovorí o disociacii. Američania nemajú taký problém. Oni sa rozhodujú, Tymošenková, alebo Juščenko a to je všetko.

From-UA: - Leonid Ivanovič, ak by Rusko našlo toho kandidáta, ktorého by bolo možné podporiť, alebo by vytvorila vlastného kandidáta, tak do prezidentských volieb by bol pre neho čas na to, aby on dom dostatočne spropagovaný? Čo vy na to poviete?

Viete, rozmýšľam, skôr ako sa budem rozhodovať, je potrebné sa rozhodnúť a nájsť takého kandidáta. To je ale tiež otázka. Všetko ostatné ... No povedzte vážený, prečo ešte z 2 - 3 % reitinga štartuje Juščenko, tak prečo by nemohol aj druhý kandidát štartovať z takej istej pozície? No takýto kandidát by sa mal držať jedného hesla, ktoré odpovedá na všetky vnútorné problémy Ukrajiny.

Rusko sa nemôže hrať na hru "technický kandidát", ale musí si osvojiť kandidáta, ktorý musí zvíťaziť.

From-UA: -Ďakujem pekne sa zaujímajú besedu!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.