Zisti kto si a rob to úmyselne.

A.Ševiakin: Záhada zániku ZSSR

24. října 2009 v 16:40 | afinabul |  Knihy
Informačno-psychologická vojna

O tejto vojne ako, na jednej strane, najciteľnejšej a na druhej - tej najnenápadnejšej, ktorá sa navyše v rámci iných poddruhov vyznačuje najväčšou váhou, existuje aj viac literatúry. Nebudeme teraz hovoriť o jej obsahu, ale svoju pozornosť zameriame na analytické rozpracovanie, ako aj na to, že obeťami jej útokov sa celkovo stala nielen sovietska spoločnosť. Jej skoncentrovaný, bezchybný a vysokokvalitný útočný vplyv bol zameraný aj na riadiacu elitu ZSSR. Boli vypracované, odskúšané a použité zákony správania sa informácií v zložitom, dynamicky sa rozvíjajúcom a psychologicky nesúrodom (stabilnom aj nestabilnom) sociálnom prostredí. Cieľom informačno-psychologickej vojny bolo prostredníctvom viditeľnej (zo strany ideologického aparátu USA) a neviditeľnej (zo strany nezasvätenej časti sovietskych médií) zámeny pojmov dosiahnuť, aby sa objekty vplyvu dostali do stavu zmeneného vedomia, zúženia intelektuálnej bázy, a takto boli zapasované do ich kontúr riadenia.
Ako je všeobecne známe, "psychologická vojna" (PV) je v širokom zmysle cieľavedomé a plánovité využívanie propagandy a iných prostriedkov (diplomatických, vojensko-politických, ekonomických apod.) politickými oponentmi na priame či nepriame ovplyvňovanie názorov, nálad, pocitov a v konečnom dôsledku správania protivníka s cieľom prinútiť ho, aby konal v potrebnom smere. V praxi sa termín PV najčastejšie používa v trochu užšom význame: donedávna sa ešte vykladal ako súhrn ideologických diverzií imperializmu proti socialistickým krajinám, ako podryvná antikomunistická a antisovietska propaganda, ako metóda ideologického boja proti socializmu. Analogickým spôsobom sa pojem PV využíval aj v rámci konfrontačného myslenia na Západe - ako súhrn metód, ktoré "východný blok" využíva na podkopanie duchovno-psychologickej jednoty prívržencov západnej demokracie.
Američania sa venovali spracovaniu v tejto oblasti - a dodajme, že celkom kvalitnému - od obdobia druhej svetovej vojny. V roku 1943 v ústavnom dokumente americkej armády (poučenie M33-5) sa po prvýkrát objavil pojem psychologická vojna". Dešifroval sa takto: "plánovité vedenie propagandy, ktorej hlavný cieľ spočíva v ovplyvňovaní názorov, nálad, orientácie vojska a obyvateľstva protivníka, obyvateľstva neutrálnych a spojeneckých krajín s tým, aby sa napomáhalo štátnym cieľom a úlohám". A prirodzene, že skoncovať so smerom tohto vedeckého spracovávania po vojne sa nijako neponáhľali. Práve naopak: v Spojených štátoch bola psychologická vojna proti ZSSR, ako vyplýva z týchto dokumentov, povýšená na úroveň štátnej politiky.
V roku 1948 Rada národnej bezpečnosti Spojených štátov doporučila, aby sa vyvinulo "veľké propagandistické úsilie" proti ZSSR. Plánovaním zahraničnej propagandy sa začal zaoberať špeciálny orgán - Aparát styku so zahraničnou verejnosťou. Zo štátnej pokladnice mu bolo v roku 1949 vyčlenených 31,2 milióna dolárov, v roku 1950 - 47,3 milióna. Peniaze na tie časy vskutku obrovské.
V čase, keď USA vypracovávali svoje technológie a prakticky ich odskúšavali vo vzťahu k ZSSR, u nás v tejto oblasti prebiehalo jednostranné odzbrojenie. Očividnou ukážkou tohto bol konkrétny "vojenský" príklad, keď sa zrušil Vojenský inštitút cudzích jazykov, kde sa na štvrtej fakulte štúdium zameriavalo na rozloženie vojsk a obyvateľstva protivníka. V kontexte nasledujúcich udalostí zrušenie takéhoto inštitútu sa ukazuje ako veľmi závažné. Nasledovná výmena celého jedného vedeckého smeru iba propagandistickými knihami zástupcu náčelníka Hlavného politického vedenia Sovietskej armády a vojensko-námornej flotily ZSSR, doktora filozofických vied, generál-plukovníka D. Volkogonova je veľmi významná. V krajine prestal pôsobiť kolektív odborníkov, ktorí sa zaoberali sa informačnou vojnou. Teraz objasníme niektoré z deštrukčných technológií, ktoré rozpracovali "americkí priatelia".

Neurolingvistické programovanie (NLP). Azda k najúspešnejšiemu a najvýraznejšiemu pokroku došlo v oblasti bezprostredného vplyvu na podvedomie objektu. Človek, ktorý sa dostáva pod tento vplyv, je zľahka zhypnotizovaný, je si úplne vedomý svojich činov, ale myslí si, že všetko robí z vlastnej vôle.
Na to, aby sme človeka prinútili k potrebnému rozhodnutiu, je nutné oklamať ho. Práve to učia metodiky skúseného odborníka D. Carnegieho, ktoré sa na Západe dávno využívali a dosiahli dokonalú úroveň. Ak Carniegeho knihy v tzv. slobodnom svete boli vydané v obrovských nákladoch, v ZSSR sa kniha Ako si získavať priateľov a vplývať na ľudí objavila až v roku 1978 nákladom 600 exemplárov. Mimochodom, od čias, ako Carniege napísal svoje knihy (zomrel v r. 1955), veda pokročila míľovými krokmi dopredu. Proti nám sa už využívali aj iné metódy, z ktorých jednou sa stalo NLP. NLP sa vo veľkej miere používa v rozviedke, tam, kde je reč o "ľudskom faktore".
Podstata NLP spočíva v tom, že vedci-prvoobjavitelia (medzi ktorými sú takí apologéti , ako Grinder a Bendler) odhalili priamu a pevnú vzájomnú súvislosť medzi gestami, mimikou človeka a štruktúrou jeho reči. Stačí ju len odhaliť, a dá sa používať ako kód, ktorý skrytým spôsobom riadi správanie človeka. Ako prvé využívali NLP americké tajné služby. Aj v Sovietskom zväze sa v jednom z laboratórií KGB sa viedli v tomto smere výskumy, ale ich výsledky sú doposiaľ tajné. Uvedený vplyv môže byť tak bezprostredný - pri bežnom ľudskom kontakte, ako aj sprostredkovaný - pomocou médií, ktoré vnucujú svoje predstavy, vkladajúc myšlienky bezprostredne do podvedomia. Človek, ktorý sa nachádza v takomto informačnom poli, môže žiť vo virtuálnom svete a neadekvátne vnímať realitu. Zdôrazňujem, jedno aj druhé prebieha pre objekt v neviditeľnej podobe - človek si neuvedomuje, že sa s ním manipuluje.
Jednou z konkrétnych a široko využívaných metód bola tzv. zámena pojmov. Kvalitatívne zmeny v otázkach vplyvu na protivníka nastali v polovici 20. storočia. Bola rozpracovaná stratégia informačno-psychologickej vojny, zameraná na budúcnosť a vypočítaná na dlhé obdobie, pričom konkrétne kroky vymedzoval dlhodobý scenár. Základom tejto stratégie sa stal veľký objav, ku ktorému dospeli pracovníci CIA pod vedením Allena Dallesa (1893-1966). Podstata objavu spočíva vo využívaní objektívnych zákonitostí spoločenských procesov, včlenenia sa do týchto procesov, ďalej v ich modifikácii a na tomto základe sa dosahujú žiadané ciele. Na nevyhnutnú modifikáciu spoločenských procesov pri zachovaní ich celkového smerovania sa vyžaduje pomerne malé úsilie a finančné náklady. Takto sa napr. boj proti kolonializmu metódou určitej modifikácie a zámeny pojmov mení na zápas o rozdelenie štátov, nepriateľov USA. Proces sa navonok zachováva, no súčasne sa mení na nástroj likvidácie veľkých mocností. Zápas o demokraciu (vláda ľudu) v Rusku v 90. rokoch sa mení na nastolenie totalitného režimu, keď prezident krajiny disponuje právami neobmedzeného vládcu.
V skutočnosti sú metódy zámeny pojmov veľmi svojské a kvalitné: na základe ich "logiky" napr. v decembri 1991 nedošlo k rozpadu ZSSR, ale presne naopak - k vzniku SNŠ.
Zdrojom všetkých informačno-psychologických technológií sa stal celý rad projektov, z ktorých jeden je známy ako Harvardský projekt. S. Novikov, profesor Stratfordskej univerzity, ho dosť podrobne opísal:
"O tomto Harvardskom projekte je známe, že obsahuje podrobný psychologický výskum novej emigrácie zo Sovietskeho zväzu, tzv. homo sovieticus, že na ňom pracovali tí najlepší americkí sovietológovia, že sa naň vynaložilo niekoľko miliónov dolárov a že bol pripravovaný v rokoch 1949-1951 prevažne v Mníchove. V priebehu práce nad uvedeným projektom sa stovky sovietskych utečencov podrobili špeciálnym psychologickým výskumom, vrátane tých najintímnejších interview na sexuálne témy, pri ktorých sa každé slovo nahrávalo na magnetofón. Dávali sa aj iné testy, kde sa pomocou psychoanalýzy vysvetľovali rôzne psychologické komplexy. Jedným z nich bol komplex Lenina".
V Harvardskom projekte boli podané vedecké plány a predstavy, týkajúce sa prípravy vhodných kádrov pre psychologickú vojnu, ktorá sa v tom čase začínala medzi Východom a Západom. Tento projekt sa stal jej východzím bodom.
Ako prvé, v celkovom súlade s minimálnym programom Harvardského projektu, nám bolo vnútené heslo tzv. deideologizácie.
O tzv. deideologizácii tu nehovorím len tak. V skutočnosti totiž neexistovala nijaká deideologizácia, ale pod týmto heslom dochádzalo k zámene jednej ideológie za druhú.
Objektom psychologickej agresie sa stali nielen "radoví" občania, ale aj príslušníci vládnej elity. Jestvujú dôvody domnievať sa, že augustový "puč" sa odohral podľa scenára, vypracovaného "enelpistami", a samotní jeho iniciátori boli pod psychologickým vplyvom. Pripomeňme si, že podstata všetkých technológií tejto vojny spočíva v tom, aby sa subjekt ani nedovtípil, že nie je autonómna, samostatne sa rozhodujúca bytosť, ale len objekt riadenia. Preto pol roka po skončení "puču" sme si mohli prečítať tak úprimné priznania: "Veľa sa o tom píše, no, žiaľ, bez toho aby sa poznali skutočný stav vecí, vlastné verzie sa budujú na všelijakých dohadoch. Vrátane takých, akým bolo sprisahanie, špeciálne zorganizované na rozpad ZSSR a KSSZ, ako sprisahanie, ktoré na Západe niekto naplánoval za účasti CIA a ich agentov, apod. Všetko toto sú veľké omyly." ( ?. Šenin . Nikto nechcel návrat k minulosti).
Teda, hlavný cieľ informačno-psychologickej vojny - dostať objekty vplyvu na takú bezpečnú úroveň, aby tieto objekty nemali ani len možnosť opísať situáciu v systémových termínoch a nájsť protiliek - , bol dosiahnutý.

Čo dosiahli antisovietski ideológovia

Pomocou destabilizácie a odpútaním pozornosti ľudí na veľké politické divadlo podarilo sa uskutočniť tzv. "davovzdelanie" obyvateľstva ZSSR - dočasnú premenu jednotlivcov a organizovaných kolektívov na obrovský dav národného rozmeru alebo množstva davov. V tomto stave ľudia stratili adekvátny vzťah, príznačný pre každého jednotlivca, k životným zmenám, ktoré sprevádzajú veľká neistota a riziko. Bez akejkoľvek debaty, pochýb, bez prognózy výhod a strát väčšina obyvateľov súhlasila s revolúciou, hoci vôbec nebola nevyhnutná, - súhlasila s revolúciou v životaschopnej spoločnosti. Toto sa vôbec nezlučuje so zdravým rozumom.

Obyčajní ľudia, ktorí nie sú zatiahnutí do davu, sa vyznačujú zdravým konzervativizmom, vyplývajúcim z ich historickej skúsenosti a schopnosti predvídať nechcené dôsledky zmien. Tieto vlastnosti sídlia podvedomí a fungujú automaticky a intuitívne. Táto podvedomá kontrola bola v ZSSR počas perestrojky odstránená zo spoločenského vedomia.

Počas perestrojky vošlo do vedomia sovietskych ľudí veľa krásnych, ale vágnych obrazov, ako demokracia, občianska spoločnosť, právny štát atď. Nikto z politikov, ktorí sa klaňali týmto pekným ideám, nevysvetlil podstatu pojmu. Prijať nepriateľov jazyk znamená nenápadne sa stať jeho zajatcom. Dokonca aj keď chápeš slová inakšie ako spolubesedník, ocitáš sa v jeho rukách, pretože neovládaš význam ukrytý v slove, ktorý často býva mnohoznačný a dokonca aj tajný. Je to vedomá prehra v akomkoľvek spore.
Postavenie sovietskeho človeka sa ukázalo ešte ťažšie - tým, že prešiel na jazyk neurčitých pojmov, stratil možnosť komunikácie a dialógu so "svojimi", a dokonca aj so sebou samým. Logika sa ukázala rozpoltená a aj relatívne jednoduchý problém človek nebol schopný sformulovať a domyslieť do konca. Myslenie obrovskej masy ľudí a politikov, ktoré zastupovali ich záujmy, sa stalo nekoherentné, ľudia dodnes nemôžu pochopiť príčiny a dôsledky toho, čo sa udialo, a vypracovať projekt, ktorý by ich zjednocoval - ani projekt odporu, ani projekt, ako sa dostať z krízy. Dokonca ani nie sú schopní vyjadriť, čo chcú.
A vlastne celá vec spočíva v tom, že práve v činnosti cudzej rozviedky sa rovnako ako predtým považuje za efektívny, spoločne so špionážou, tajný vplyv na politický kurz, na proces vypracovania a prijatia rozhodnutí. Na rozdiel od rozšírených spôsobov (podplatenie, špionáž, hrozby), keď si objekt vplyvu uvedomí, že škodí svojmu štátu a koná v záujmoch opačnej strany, sa v poslednom čase rozšíril jeden z najbezpečnejších typov tajných operácií - manipulovanie. Pri manipulatívnom vplyve sa človeku mimo jeho vôle predpisuje prísne vymedzený rámec spávania a spôsob konania. Navyše, tento človek je presvedčený, že sa rozhoduje samostatne, bez akéhokoľvek vonkajšieho nátlaku. V prípade informačnej vojny je všetko inak. Ani s odstupom času sa tu obeť nedozvie, že je obeťou, a ani sa to nikdy nemusí dozvedieť. Vysvetľuje sa to zásadným rozdielom predmetnej oblasti použitia informačnej zbrane. Obyčajná zbraň sa používa proti živej sile a technike, a informačná hlavne proti systému riadenia.
Ak sústredíme svoju pozornosť na toho či onoho príslušníka elity, prostredníctvom najnovších technológií sa o ňom dá mnohé dozvedieť - dokonca viac, než sám objekt o sebe tuší. Laboratórium rozviedky sa zaoberalo otázkami psychologického portrétu zradcu. Najpoddajnejšími osobami z hľadiska verbovania sú tí, pre ktorých je pojem "vlasť" prázdnym pojmom, ktorí nemajú svoje korene - sociálne, kultúrne, emocionálne - v tej krajine, v ktorej sa narodili a žijú, sú to osoby so zjavne zvýšenou úrovňou sociálnych a iných ašpirácií. Ak sa takáto osoba v potenciálne vhodnom prostredí nájde, budú pred ňou "zametať chodník", budú ju chrániť pred neúspechom, a takto sa môže tento pešiak posúvať po šachovnici...
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.