Zisti kto si a rob to úmyselne.

V Afganistane sme kvôli potrubiam!

19. října 2009 v 16:13 | afinabul |  Ponerológia
V čom spočíva naša misia, aké sú naše úlohy? Samozrejme počujeme starú pesničku o tom, že "bojujeme, aby na nás teroristi nemohli znovu zaútočiť" alebo "prinášame afgánskemu národu demokraciu". Ak americká verejnosť naďalej verí tomuto zjednodušenému, mylnému vysvetleniu po takmer deviatich rokoch okupácie, je na čase sa zobudiť. Nachádzame sa v Afganistane z jediného dôvodu: aby sme tam nastolili svoju dlhodobú prítomnosť v tomto regióne s cieľom zabezpečiť a garantovať dodávky zemného plynu a ropy v budúcnosti.

Kritici by mohli namietať, že teroristov Al-Káidy je nevyhnutné krotiť práve v Afganistane a v určitých provinciách Pakistanu, ale fakty sú také, že teroristi sa schovávajú
v mnohých krajinách sveta, odkiaľ môžu plánovať a organizovať svoje útoky. V skutočnosti, útoky 11. septembra boli prevažne naplánované v Nemecku. Od roku 1992
útoky Al-Káidy boli uskutočnené v Jemene, Saudskej Arábii, Egypte, Alžíri a niekoľkých iných krajinách.

Buďme úprimní - jedna z hlavných príčin toho, že naše ozbrojené sily spolu s NATOm bojujú, aby porazili Talibov, spočíva v nevyhnutnosti pripraviť pôdu na budovanie potrubí, ktoré budú dopravovať zemný plyn a ropu z Turkmenistanu cez Afganistan a Pakistan do Indie. Nepochybne, časť týchto energetických surovín bude dodávaná do námorných prístavov Pakistanu za účelom transportu do Európy, ktorá potrebuje dodatočné zdroje zemného plynu. Táto skutočnosť by mala objasniť, prečo európske národy bojujú v Afganistane v rámci NATO. Hoci v tomto regióne sa plánuje výstavba niekoľkých potrubí, ropovod a plynovod TAPI (Turkmenistan-Afganistan-Pakistan-India) predstavuje hlavnú úlohu.
Dokumentárne potvrdený fakt spočíva v tom, že už v roku 1995 veľká americká ropná spoločnosť Unocal realizovala rokovania s Turkmenistanom a lídrami Talibov ohľadne výstavby niekoľkých potenciálnych potrubí, medzi ktorými bol aj TAPI. Ak by v tomto regióne existovali normálne podmienky, dnes by tieto potrubia
už fungovali. Ale v regióne nie je nič ani vzdialene podobné normálnym podmienkam kvôli zvláštnym záujmom a stratégiám všetkých veľkých krajín, ktoré súperia o kontrolu nad ropnými a plynovými zdrojmi.

Hlavnou prekážkou pre výstavbu potrubí cez Afganistan bol a zostáva Taliban. Keď v 1980-tých rokoch sme chceli porážku a odchod Rusov z Afganistanu, Talibovia boli naši spojenci, ale dnes bojujú proti nám a ich cieľom je nepripustiť víťazstvo americkej armády. Predpokladané potrubie, prechádzajúce cez Afganistan, celkom závisí od toho, či sa Talibovia rozhodnú ukončiť svoju vzburu a začať spoluprácu so všetkými stranami tohto projektu. Berúc do úvahy našu stratégiu, ktorá spočíva v tom, aby sme ich bombardovali dovtedy, kým sa nevzdajú, k tomu sotva dôjde.
Bez súhlasu Talibov a spolupráce s nimi nie je žiadna šanca ochrániť toto potrubie, ktoré má prechádzať
cez mimoriadne pusté a izolované oblasti. Potrubie jednoducho neznesie neprestajné
samovoľné
útoky a premení sa na príšerne drahé fiasko. Teraz je vám jasné, prečo je nevyhnutné skrotiť Talibov a spraviť ich bezmocnými? A prečo sa nechystáme odísť z Afganistanu?

Afganistan sa nachádza v úplnom strede regiónu, ktorého súčasťou sú veľké jadrové veľmoci - Čína, Rusko, Pakistan a India. To pridáva Afganistanu obrovskú strategickú hodnotu. Navyše, to nie je len púštna hornatá krajina. Povráva sa, že tam sú obrovské zásoby nerastných surovín: železnej rudy, uhlia, zemného plynu a ropy. Je prakticky nereálne, aby sa Pentagón čo i len zamyslel nad tým, žeby odtiaľ mal odísť.

Je veľmi ťažké sledovať, ako naši lídri, médiá a americký národ naďalej klamú sami seba, veriac v to, že misia a úloha Spojených štátov
v Afganistane spočíva v tom, aby tam vybudovali demokraciu, zvíťazili nad teroristami, zlikvidovali heroínový priemysel a dosiahli práva pre ženy. To je jednoducho nepochopiteľné. Ale musíme pamätať na to, že americký národ nemá ani potuchy o veľkej geopolitickej šachovej partii, ktorá sa vedie v Centrálnej Ázii a regiónoch
s ňou susediacich o kontrolu nad týmito zdrojmi.

Takmer o 9 rokov neskôr Američania naďalej nerozprávajú o skutočných príčinách, kvôli ktorým armáda USA vedie bojové akcie v Afganistane. Tieto skutočnosti sú dobre známe najváženejším novinárom na Blízkom Východe, v Ázii a Európe - a áno, niekoľko ľudí v Amerike tiež vie, čo sa deje. Títo novinári veľa písali o ambicióznych plánoch výstavby týchto ropovodov a plynovodov, ale v našej krajine majitelia veľkých korporácií donútili naše národné média byť ticho. A média zase donútili mlčať Američanov.

V súčasnosti sa situácia v Afganistane pre USA stále zhoršuje. Hnutie Taliban silnie a neprestajne verbuje nových bojovníkov, obzvlášť po tom, ako smrtiace bezpilotné lietadlá zabíjajú veľa nevinných mierových obyvateľov. Naše vojnové vedenie dospelo k záveru, že nemôže zvíťaziť v tejto vojne za existujúcich podmienok, pretože sa vracia k mylnej stratégii vojny vo Vietname, ktorá spočíva v tom, aby do krajiny bolo posielaných čoraz viac a viac vojsk, ešte viac bômb a bezpilotných lietadiel, s klamlivou nádejou, že môžeme dokázať nesprávnosť lekcií dejín.

A takto americká verejnosť naďalej počúva tie isté staré vysvetlenia prítomnosti našej armády v Afganistane, rovnako ako počúvala klamlivé dôvody, ktoré predchádzali vtrhnutiu do Iraku a jeho okupácii. Vyzerá to, že veľmi veľká časť našej spoločnosti je pripravená uveriť prakticky čomukoľvek, čo jej rozprávajú národné médiá, v ktorých už nezostali žiadni normálni novinári.
Dôkazom toho, že americká verejnosť sa nechala obalamutiť médiami je skutočnosť, že prieskumy verejnej mienky jeden za druhým nám ukazujú,
že milióny Američanov naďalej veria, že Saddám Husajn vlastnil zbrane hromadného ničenia a že sa priamo podieľal na organizácii teroristických útokov 11. septembra.

Snaha garantovať dodávky ropy a plynu v budúcnosti predstavuje jednu z najdôležitejších úloh všetkých najväčších krajín sveta. Ale pozrime sa na USA a Čínu a ich viditeľne rozdielne
prístupy k dosiahnutiu tohto cieľa.

Čína, kde žije viac ako miliarda ľudí, predstavuje rýchlo rastúcu ekonomiku, ktorá pociťuje mimoriadne silnú potrebu ropy a plynu, nevyhnutnú pre jej priemyselný rast. Čína veľmi aktívne a úspešne realizuje rokovania
a podpisuje dohody po celom svete, vrátane afrických krajín a dokonca Južnej Ameriky
(Venezuela). Ozbrojené sily a obranný rozpočet Číny sú smiešne v porovnaní s USA. Ale, ak máme použiť vojnovú terminológiu -
neuviazli ani v jednom močiari. Nemajú ani veľký
rozpočtový deficit ani veľký štátny dlh. Naopak, sú celosvetovým veriteľom číslo jedna.

Na druhej strane, USA demonštrujú celkom iný prístup k zaručeniu ropných a plynových zdrojov, nevyhnutných pre našu budúcnosť. Veľmi aktívne realizujeme vojenské operácie na Blízkom Východe, obzvlášť pokiaľ ide o Irak (od roku 2003) a Afganistan (od roku
2001). Náš vojenský rozpočet tvorí takmer trilión dolárov a zo všetkých rozvinutých krajín máme najväčší rozpočtový deficit a najväčší štátny dlh. Sme celosvetový dlžník číslo jedna.

Desaťročia USA budujú základy
pres svoju nepretržitú prítomnosť v regiónoch Blízkeho Východu a Centrálnej Ázie, ktoré sú bohaté na surovinové zdroje. Ale táto agresívna stratégia, založená na vojenskej sile, sa ukázala byť nestabilná, zatiaľ čo čoraz viac krajín v týchto regiónoch nachádza spôsoby ako klásť odpor našim zámerom.

Amerika sa znovu nachádza na rozhodujúcej križovatke a naši lídri musia pochopiť, že sa pridržiavajú katastroficky nesprávnej stratégie, ktorá nikdy nefungovala a nikdy ani fungovať nebude. Nadišiel čas, aby prezident Obama odviedol Ameriku z tejto zhubnej cesty, po ktorej sme kráčali a začal viesť krajinu celkom iným smerom.

Ak naša krajina a naši lídri nedokáže nájsť spôsob, ako sa zbaviť existujúcej fanatickej istoty, že iba naša vojenská moc a vojny môžu vyriešiť problémy prvoradej dôležitosti, neexistuje žiadna nádej na zachovanie našej demokracie.


Makové polia treba zničiť

Ruské letectvo by malo zbombardovať drogové plantáže v Afganistane
Hlava synodálneho oddelenia Ruskej pravoslávnej cirkvi v spolupráci s Ozbrojenými silami a Orgánmi ochrany práva protojerej Dimitrij Smirnov vyzýva ruskú vládu zlikvidovať makové polia v Afganistane.

"Máme plné právo brániť svojich občanov.Buď to americké okupačné vojská budú robiť samé (ničiť drogy v Afganistane), alebo je treba spraviť mapu a na jar, keď maky začnú kvitnúť a bude ich dobre vidieť, je treba postriekať tieto polia pesticídmi alebo vyvinúť špeciálne rakety, ktorými by bola zničená táto pliaga", - vyhlásil otec Dimitrij v pondelok pre portál Interfax - náboženstvo.

Podľa jeho mienky "by to bolo oveľa efektívnejšie ako chytať karavány, prevážajúce drogy".
Poukázal na to, že úroveň narkománie v Rusku rastie a "ak to takto bude pokračovať naďalej, budeme zlikvidovaní."



Voľby a vojaci

Přepočítávání hlasů odevzdaných v afghánských prezidentských volbách ukazuje, že Hamíd Karzáí získal ve skutečnosti jen asi 47 procent hlasů a že tudíž reálně vyvstává možnost druhého kola voleb. Potvrzuje se tak fakt, že stovky tisíc a možná i miliony hlasů pro Karzáího, hlavního kandidáta podporovaného Západem, byly zfalšovány.
Západ se nyní snaží přimět svého vazala Karzáího, aby přistoupil na nějakou formu dohody s Abdalláhem Abdalláhem, který ve volbách skončil druhý, o vytvoření společné vládní koalice, čímž by se předešlo druhému kolu voleb. Jeho výsledek by totiž už nikdo nemohl zajistit.
Karzáí ale mezitím sbírá výmluvy, kterými by ospravedlnil zfalšované volby, tím spíš, že i jejich přepočet může ještě stále zásadním způsobem ovlivnit, neboť má stále k ruce všech pět vlastnoručně vybraných a dosazených členů Nezávislé volební komise.
USA už možnost druhého kola zmatených voleb lehce posouvají do roviny spekulací, neboť ministryně zahraničí Hillary Clintonová prohlásila, že Karzáí by pravděpodobně vyhrál i druhé hlasování. Jinými slovy, Západem dosazený Karzáí zůstane u moci, i kdyby trakaře padaly, i bez ohledu na to, že jakákoli důvěryhodnost jeho vlády je tatam.
Bílý dům se nyní totiž mnohem více soustředí na zprávu svého vrchního velitele v Afghánistánu generála Stanleye McChrystala, který po Obamovi požaduje vyslání dalších 80 tisíc vojáků. Po zprávách, že požaduje nejprve 40 tisíc, pak 60 tisíc nyní McClatchy Newspapers konstatuje, že generál chce dodatečných 80 tisíc vojáků, neboť uvažovaných 40 tisíc je "absolutním nutným minimem".
To vše - spolu s desítkami tisíc vojáků NATO - kvůli asi 25 tisícům bojovníků Talibanu, jejichž počet se prý za poslední rok podle amerických odhadů zvýšil o pět tisíc.
USA mají už nyní v Afghánistánu 68 tisíc vojáků a dalších více než 120 tisíc v Iráku, nepočítaje v to vojáky rozmístěné na stovkách základen po celém světě. Armáda už nemá kde vojáky brát a Pentagon konstatuje, že i když je v době hospodářské krize verbování snazší než v jiných časech, je s to vyslat do Afghánistánu maximálně 30 tisíc nových mužů, aniž by přitom neohrozil bojeschopnost armády a námořní pěchoty.

Trvalo to jen malou chvilku, než se po letošním udělení Nobelovy ceny míru novopečený laureát vybarvil v zcela opačném duchu, jak je však od jeho nastoupení do prezidentské funkce zvykem.
Co se letošního případu týče, nemá snad ani dějinný předobraz. Stanice BBC 15. října uveřejnila zprávu o tom, že prezident Obama již rozhodl o dalším vyslání 45.000 vojáků do Afghánistánu. Bílý dům ovšem tuto informaci záhy popřel slovy svého tiskového mluvčího Roberta Gibbse: " Prezident takové rozhodnutí zatím neuskutečnil. Myslím, že musíte mít na zřeteli fakt, že BBC nebude prvním zdrojem, který veřejnost seznámí s tímto požadavkem. (1)"
Afghánský ambasador ve Washingtonu Said Jawad ale v reakci na rozhodnutí o navýšení jednotek v jeho zemi uvedl: " Měli bychom si počkat na oficiální oznámení americké vlády, avšak veškeré indicie naznačují, že prezident Obama ocenil požadavek generála McChrystala. (2)" Samotný McChrystal před několika dny uvedl, že nejlepší šance, jak potlačit odpor vedený Talibanem a stabilizovat Afghánistán vyžaduje až 80.000 jednotek. (3) Padlo-li tedy již rozhodnutí o lifrování dalších 45.000 vojáků na "hřbitov velmocí", měli bychom před sebou pozoruhodný precedent - čerstvý nositel Nobelovy ceny za mír by de facto vyjádřil norskému výboru poděkování gestem, jež ducha samotného ocenění popírá.
"Barack Obama plánuje další válku na své impozantní konto. V Afghánistánu jeho agenti rutinně masakrují svatební slavnosti, farmáře a stavební dělníky takovými zbraněmi jako jsou vylepšené rakety Hellfire, jež vám vysají vzduch z plic. Podle dat OSN tu pod Obamou vedenou koalicí umírá 338.000 dětí, neboť na lékařskou péči vynakládá ročně pouhých 29 dolarů na hlavu," tvrdí dokumentarista a novinář John Pilger a dodává, že za několik týdnů od své inaugurace americký prezident zahájil novou válku v Pákistánu (4). Pilger dál píše, že Obama lhal o tom, že Íránci ukrývali "tajné jaderné zařízení", ačkoliv věděl, že tuto informaci již dříve íránské úřady poskytly Mezinárodní agentuře pro atomovou energii (MAAE). Ve spolupráci s jediným státem vlastnícím jaderný potenciál na Blízkém východě Obama podplatil Palestinskou samosprávu (PA), aby odmítla návrh OSN požadující vyšetření izraelských válečných zločinů v Gaze, k nimž došlo na přelomu roku. A to i přesto, že zpráva viní také Hamas ze spáchání zločinů. Masakr v Gaze se mohl uskutečnit díky zásilce amerických zbraní, již Obama před svou inaugurací tajně schválil, konstatuje Pilger.
V těchto dnech provádí pákistánská armáda s podporou Bílého domu masivní ofenzivu proti pákistánskému Talibanu v Jižním Vazíristánu na severozápadě Pákistánu (5). Jedná se o další z vojenských operací, které se dalo předejít, kdyby rozsáhlá americká invaze a dlouhotrvající okupace Afghánistánu neměla lví podíl na vytvoření pákistánského Talibanu. V době vpádu Američanů do této země ani v prvních letech okupace fenomén pákistánského Talibanu neexistoval. Letos již pákistánská armáda uskutečnila ohromný výpad proti Talibanu a vysídlila dva miliony lidí. I když nedošlo k velkým masakrům civilního obyvatelstva, jak se očekávalo, tato operace radikální eliminace talibů nedosáhla. Dá se snadno předpokládat, že i druhá válečná mašinérie Taliban nevykoření; spíš rozjitří již vyhrocenou nenávist domorodců vůči Obamově administrativě a jejímu pákistánskému nádeníkovi.
"Jasně, Obama učinil několik pozitivních kroků - nefandí vládnímu puči v Hondurasu, v OSN podporuje aktivity žen ...Ale vynořila se jasná šablona v oblastech, kde jiné bohaté země balancují mezi principiální akcí a opomenutím, tam jsou intervence Spojených států vychýleny k opomenutí. Pokud má toto být nová éra multilateralismu, není o co stát," napsala v článku Obama´s Bad Influence kanadská novinářka a spisovatelka Naomi Kleinová (6).

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.