Zisti kto si a rob to úmyselne.

S novym godom, Evropa

7. ledna 2010 v 14:59 | afinabul |  Ponerológia
- Je ti zima, dievčatko? - Nie, deduško Mrazík. Podkúrila som ekonomickým týždenníkom Trend.
V januári 2009 Juščenko vytiahol z rukáva eso oranžovej revolúcie a zablokovaním dodávok ruského plynu do Európy potvrdil skutočný zahraničnopolitický cieľ onoho farebného revolučného vrenia, ktoré ho vynieslo do top politiky - americkú totálnu kontrolu toku energií medzi Ruskom a Európskou úniou, poskytujúcu Spojeným štátom americkým bohatú škálu politickej a ekonomickej manipulácie Európou. Dve muchy jednou ranou - Rusko aj Európa. Lenže - veci nie sú také jednoduché, ako sa zvyknú zdať takzvaným stratégom snovajúcim víziu sveta klikaním počítačovou myšou.
Odstávka zemného plynu v dôsledku ukrajinského vydierania mala vážne dôsledky pre celý starý kontinent, ale pre Slovenskú republiku bola zvlášť hrozivá. Studenú atmosféru otepľovalo americké paternalistické mudrovanie (distribuované medzi ľud lokálnymi mediálnymi politrukmi) o nutnosti diverzifikácie dodávok energií do Európy, s dôrazom na operné Nabucco. Zvučný chór nabuccovského Zboru židov však ruší mrzutá skutočnosť, že jednou z mála reálnych alternatív je napojenie európskej plynovodnej siete na bioplyn z latrín americkej armády dislokovanej v európskych štátoch. Detinskí európski obdivovatelia veľkého amerického brata, jasajte a hovorte nám: "Amerika ZAS Európu zachráni!"
Rok sa s rokom stretá a rozvážny hospodár sa pýta, čo bude teraz. Ekonomický týždenník Trend má odpoveď naporúdzi. Článok Prchavý imidž, 17.12. 2009, Trend, Slovák Kristián - s hardcore vyhrážkou v podtitulku Ďalšie prerušenie dodávok plynu by spojilo sily proti plynu aj Rusku - sa začína vskutku bombasticky: "Repríza plynovej krízy zo začiatku tohto roka nebude."
Ej, či sme len radi.
Lenže ekonomické spravodajstvo TASR nás zakrátko poinformovalo o niečom inom. Konkrétne o tom, že "Ukrajina môže mať problém s platením za ruský plyn", čo viedlo aj začiatkom tohto roka k odstávke. MMF a EÚ varujú, že Ukrajina prehajdákava cudzie peniaze vo veľkom štýle a riziko zablokovania dodávok rastie.
Aké nepríjemné správy, takto počas sviatkov. Kde je dobrá zvesť?
Tu je. Stačí sa začítať do pokračovania článku v Trende. Tak prečože kríza nebude? "Nie pre víťazstvo Moskve priateľsky nakloneného prezidentského kandidáta na Ukrajine," ubezpečuje nás autor. "Ani pre uvedomenie si Gazpromu, že dlhodobým zmluvným partnerom nemôže len tak zavrieť kohútiky plynovodov, pretože sa sám nevie vyrovnať s iným svojím dlhoročným vazalom. Minulý rok to nebolo prvýkrát, čo Rusko napínalo veľmocenské svaly energetickou pákou. A určite to nebolo ani poslednýkrát. Dnes je však situácia iná. Rusko trpí pod ťarchou globálneho ekonomického spomalenia. S tým súvisiaci pokles dopytu po hlavných exportných artikloch - rope a plyne - vyprázdňuje štátnu kasu. Ani dlhodobý výhľad nie je pre ruský rozpočet pozitívny. Rok-dva staré odhady spotreby zemného plynu či ropy v Európe sa nenapĺňajú a Brusel opakovane deklaruje ambiciózne ciele znižovania spotreby energií. Rusko je odkázané na svoj najväčší energetický trh a aj keď v minulosti išiel pri obhajobe vlastných politických či ekonomických záujmov imidž stranou, ďalej to tak nepôjde."
Že sa tam - okrem zaskuhrania o vazalovi, ktorý dostáva od Ruska za husté reči o vyhostení Čiernomorskej flotily či aktívnu účasť na vojne Gruzínska proti Južnému Osetsku plyn za nízku cenu - nespomína ako vinník Ukrajina? Nevadí. Ak pôjde po prezidentských voľbách Juščenko tam, kam s ohľadom na preferencie patrí, korporátna mediálna ochrana sa skončí a na Ukrajinu budú vykydnuté kýble mediálnych pomyjí. Podaktorí bystrejší sa aj začudujú, čo sa na Ukrajine náhle zo dňa na deň zmenilo, ale analytici Mesežnikov a Samson nám to v telke vysvetlia.
Komentár v serióznom ekonomickom týždenníku pokračuje. Dozvedáme sa, že imidž plynu ide včerty. A kto stratí imidž, ten je spoločensky znemožnený, zemný plyn nevynímajúc. "V tomto prípade však musí Moskva zachraňovať najprv imidž plynu. Už ostatná kríza vyvolala okrem otáznikov o spoľahlivosti Moskvy ako obchodného partnera aj otázniky v súvislosti so spoľahlivosťou plynu. Ten je dôležitou priemyselnou a hlavne energetickou komoditou. Postupný odklon EÚ od fosílnych palív a väčšie využitie obnoviteľných zdrojov všade, kde sa dá, bude jeho dôležitosť v čase iste znižovať. Ďalšie prerušenie dodávok by tento proces iba urýchlilo a prinútilo EÚ vážnejšie rozmýšľať nad alternatívnymi dodávateľmi a najmä zdrojmi. Nie len zelenými, ale napríklad aj nad jadrom. Nová nemecká vláda už teraz opatrne avizuje predĺženie životnosti dnes fungujúcich jadrových elektrární. Výsledkom môže byť citeľný pokles využívania plynu na výrobu elektriny. Opäť zatvorené kohútiky by dali nemeckej vláde silný argument.
A nie len im. Predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek minulý týždeň otvorene hovoril o potrebe vytvorenia európskeho energetického spoločenstva. O dodávkach plynu či ropy by mala podľa neho Európa rokovať jedným hlasom. Hoci dnes to znie ako hudba ďalekej budúcnosti. Jednotlivé členské krajiny sledujú vlastné energetické ciele a projekty. No januárové prerušenie dodávok ukázalo, že v kríze dokážu členské krajiny pomerne efektívne spolupracovať. Ďalšie točenie kohútikmi by túto ochotu iba posilnilo."
Keď ide o iniciovanie protiruských koalícií, Poliaci sú tradične hop-cup pripravení, aj keby celej Európe mala riť omrznúť.
Dosť bolo trendy zábavy. Kto sa spolieha na krákory politrukov v službách korporátnych médií, a špecál tých údesných slovenských, bude za blba - ako keby sa za socializmu odvolával na "mienkotvorné" slinty v Pravde.
Dnes sa dá jedným klikom dostať do odlišného informačného prostredia. Kým u nás sa mienkotvorné média sústreďujú na náhle a podozrivo usilovné informovanie o dôsledkoch klimatických zmien, Asia Times prináša zásadné informácie z globálnej energetickej šachovnice, z ktorej možno odvodiť - napríklad aj ujgurské nepokoje v Xinjiangu. Stačí si pozorne, ale naozaj pozorne prečítať vyjadrenia americkej administratívy v článku M.K. Bhadrakumara "China resets terms of engagement in Central Asia".
Keďže článok úzko súvisí aj s dodávkami plynu do Európy, bez znalostí faktov z regiónov Centrálna Ázia - Čína - Rusko a otvoreného informovania o nich nemôže byť žiadny z miestnych energetických analytikov braný vážne a môže sa zaradiť len do dvoch kategórií: hlupák alebo politruk. No tak si, trendovní Slovákkristiáni, vyberte.
Aspoň pár citátov z textu M.K. Bhadrakumara:
- Scope for US-China cooperation over Central Asian energy resources is very limited. In geopolitical terms, there is a conflict of interest between the two countries. One principal objective of China is to lock in energy sources that are not dependent on supply routes passing through the Malacca Straits, which the US controls and could prove a choke point in the event of a US-China confrontation.
- Through one mega project, Beijing has what Moscow has been striving for over a decade with a piecemeal approach. The European Union's chances of winning Turkmen supplies for its US-backed Nabucco pipeline project (connecting the Caspian with southern Europe) now seem severely diminished. Moscow can heave a sigh of relief, as the Nabucco project planned to cut Russia out of Europe's direct gas trade with the Caspian.

- Therefore, if there is a zero-sum game, it is like this: China's gain is Europe's loss, which in turn can be Russia's gain since Russian gas is now certain to remain Europe's main energy source for the foreseeable future. Needless to say, Europe's continued dependence on Russian energy constitutes a vital chip for Moscow in its efforts to forge partnerships with major European countries. Indeed, Russia can now advance its ambitious North Stream and South Stream gas pipelines to Europe without constantly having to look over its shoulder for competition from rival US-backed Trans-Caspian pipelines such as Nabucco
.
Atakďalej.
Američanov už znervózňuje prakticky každý veľký energetický projekt, ktorý nemajú pod kontrolou. Jedným z tých, ktoré USA ostro kritizujú, je spomínaný plynovod North Stream, spájajúci Rusko a Nemecko. Na zakrytie archetypálneho strachu Ameriky z dobrých rusko-nemeckých vzťahov používajú USA "otcovský" argument, že North Stream ešte viac zvýši závislosť Európy od ruského plynu a zároveň vyjadrujú obavy, čo bude, keď Rusko vyčerpá zásoby plynu. Keď však dôjde situácia do bodu, že ruské ložiská plynu vyschnú, Európa môže veľké plynovody rozobrať a plech darovať americkým slumom. Akože charita. Lebo plyn na predaj už nebude mať nikto.
Plynovod North Stream, budovaný konzorciom technicky zdatných spoločností, musí - a bude - spĺňať extrémne prísne medzinárodné bezpečnostné štandardy. Situáciu skomplikovala (a projekt predražuje) skutočnosť, o ktorej sa v korporátnych médiach mlčí a aj internet je v tomto prípade decentne strohý. V Skagerraku - v Baltickom mori - sa nachádza obrovské množstvo chemických zbraní z WWII. Nemeckých. Potopených Američanmi a Angličanmi počas operácie Davey Jones´Locker neďaleko ostrova Bornholm.
A tak nám plynovod, ktorý má dopraviť do Európy životne dôležitý zemný plyn, ako čaro nechceného vyťahuje z baltickej skrine kostlivcov, ktorí vypovedajú o jednom - o tom, aké svine boli tí spojeneckí víťazi a ako nám to tu ich svinskou konfrontačnou a nenávistnou ideológiou zasierajú podnes deň.
Zvedavému čitateľovi, ktorý sa prepracuje až k správam z konferencie začiatkom 90. rokov o nutnosti bezpečnej likvidácie nemeckých chemických zbraní z WWII - a otázke, kto to zaplatí - sa dostane slizkej informácie, že tieto zbrane v čase ich potopenia neboli "pod nemeckou jurisdikciou". Hej, bola snaha hodiť financovanie na krk súčasnému Nemecku. Nebudeme sa radšej zaoberať kacírskymi myšlienkami, prečo Nemecko počas WWII toto obrovské množstvo chemických zbraní nepoužilo (a už vôbec nie otázkami, ktoré emanujú z dokumentov vytvorených holokaust industry, že prečo boli ľudia v lágroch údajne primitívne vraždení v špeciálnych náklaďákoch s vývodom výfukových plynov smerom dnuká, ktoré jazdili nízkou rýchlosťou hore-doli, keď malo Nemecko k dispozícii sofistikované vražedné látky, lebo za takéto otázky by mohlo byť pár rokov v lochu natvrdo) - len skonštatujeme, že USA a Veľká Británia zasrali Baltik tak, že každému, kto spolupracuje na projekte North Stream, z toho naskakuje husia koža. Tie stovky ton chemických látok totiž v Baltiku naozaj sú. A budú tam aj zajtra, keď sa Európa preberie z povojnovej hypnózy.
Informácie pre ľudí, ktorí nepovažujú ruštinu za povinnú proprietu tupých amerických akčných filmov o zlom Rusku, ale vedia v tomto jazyku aspoň plynule čítať:
(Titulok bol pôvodne v azbuke, ale miestny systém ju nepodporuje. Nabudúce skúsim hebrejčinu.)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.