Zisti kto si a rob to úmyselne.

Peňažná zásoba sa vymkla spod kontroly

12. března 2010 v 15:26 | afinabul |  NBS
Pomohol by niekto toto video otitulkovať? Pre nedostatok času nestíham, časť titulkov tu:
Celý text:

Preložila Mira:


krátené

Dovoľte mi povedať vám krátky príbeh. Prvé bankovníctvo bolo vytvorené zlatníkmi. Ako sme povedali, ľudia začali uznávať, že zlato je uznávaný výmenný prostriedok, ktorému ľudia verili, že má hodnotu. A ľudia potrebovali bezpečné miesta na uskladnenie tohto zlata. Bohatý zlatník sa rozhodol postaviť budovu s bezpečným trezorom na toto zlato. A uvedomil si, že aj iní ľudia potrebujú bezpečné miesto pre svoje zlato. A tak, zlatník umožnil ľuďom uskladniť ich zlato vo svojom bezpečnom trezore. A na výmenu za uloženie zlata do trezoru vypísal potvrdenku. A na tejto potvrdenke stálo, že ktokoľvek, kto vlastní túto potvrdenku, môže prísť (do tejto prvotnej formy banky) a vymeniť túto potvrdenku za zlato. Časom, ako zlatník rozširoval tento biznis, a čoraz viac ľudí prichádzalo ukladať k nemu svoje zlato, začal si uvedomovať, že tieto potvrdenky na zlato začali byť na trhu prijímané akoby to bolo samotné zlato. Povedali si: "Ja ti dám túto potvrdenku na zlato a ty môžeš ísť za zlatníkom a vybrať si svoje zlato." A postupne časom, ako ľudia začali viac dôverovať tomuto systému, tieto kúsky papiera, tieto potvrdenky na zlato, začali byť rovnako dobré ako samotné zlato. A nakoniec tam zlatník sedel s trezorom plným zlata.

Keďže zlatník bol naozaj jediný, kto skutočne vedel, koľko zlata je v trezore, a nikto si nechodil zlato vyberať, zlatník si uvedomil: "Môžem požičiavať toto zlato, ktoré si nikto nevyberá, alebo ho investovať. A môžem vypísať viac potvrdeniek na toto zlato." A to je presne to, čo zlatník aj urobil. Začal vypisovať viac potvrdeniek na zlato a požičiaval zlato iných ľudí. Nakoniec ľudia začali byť trochu podozrievaví, prečo zlatník zarába tak veľa peňazí iba z obyčajného uskladňovania zlata. A dali sa dokopy a prišli za zlatníkom a pýtali sa: "Čo robíš s našim zlatom?" A zlatník povedal: "Nebojte sa! Požičal som vaše zlato. Viem, že ste trochu skeptickí, ale tu sú nejaké peniaze navyše za právo používať vaše zlato. Rozdelíme sa, môžeme si rozdeliť zisk."

A to je presne to, ako fungovalo bankovníctvo v počiatočných formách. Predtým ako sme zaviedli multiplikačný efekt. Zrodilo sa bankovníctvo. Ako sa tradične vysvetľuje spôsob fungovania bankovníctva: Ľudia vkladajú do banky vklady - a sú motivovaní k ukladaniu peňazí vyplácaním úrokov. Banky potom tieto peniaze zoberú a požičajú ich niekomu inému. A keďže si účtujú vyššie úroky, jedná sa o rozdeľovanie ziskov. Pokiaľ je tento úrok vyšší, môže banka vyplatiť malý úrok, peniaze požičať, účtovať si vyšší úrok a rozdiel je jej zisk. Zrodilo sa bankovníctvo.

Zlatník si uvedomoval úspech tohto biznisu. A začal si lepšie uvedomovať aj toto: "Nikto si nechodí vyberať zlato. Nikomu nevadí, že toto zlato požičiavam. Čo keby som požičal viac, než koľko zlata je v skutočnosti v trezore?!" A to aj urobil. Zlatník začal požičiavať - vypisovať potvrdenky - na zlato, ktoré vlastne neexistovalo. Zlatník sa stával čoraz bohatším. V ľuďoch začalo narastať podozrenie, začínali medzi sebou o tom hovoriť až naraz prišli všetci ku zlatníkovi a žiadali svoje zlato. A samozrejme, keď prišli všetci a všetci chceli zlato, ktoré v skutočnosti neexistovalo, tak sa tento plán zosypal. Mohli ste si takúto situáciu všimnúť v novembri 2007, keď všetci stáli vonku pred Northern Rock - peniaze tam neboli, lebo v skutočnosti neexistujú.

Čo sa to vlastne stalo? Začali sme si uvedomovať, že je tu reálny nedostatok zlata a nedostatok striebra. A uvedomili sme si, že potrebujeme pôžičky na to, aby mohla rásť naša ekonomika, aby sme ju stimulovali a aby mohlo napredovať naše podnikanie. Teda, čo sa vlastne stalo: Tento proces požičiavania peňazí, ktoré neboli ničím kryté, sme zlegalizovali a začali regulovať. A pokiaľ to bolo regulované správne, nespôsobovalo to veľké problémy - pokiaľ nedošlo k tomu, že každý stratil v tento systém dôveru- a vtedy sa ukázalo, že peniaze vlastne neexistujú a zlato neexistuje. Povedané moderným jazykom - to, čo sme vytvorili, bol systém frakčného rezervného bankovníctva.

Konečným výsledkom je, že dlhy tretieho sveta exponenciálne narástli. Organizácie ako Svetová banka a Medzinárodný menový fond sa snažia štrukturovať pôžičky v menách iných krajín. A tieto pôžičky sú viazané, aj sa nazývajú "viazané", sú viazané na dovoz a vývoz z krajiny, odkiaľ pôžička pochádza. Krajiny tretieho sveta sú takto nútené do aktivít vývozu a dovozu. A výsledok: krajina, ktorá vytvorila tieto peniaze ako dlhy, mrzačí celú ich ekonomiku. Takže oni musia neustále refinancovať, a preto sú dnes dlhy tretieho sveta o 60% vyššie než v čase kedy bol založený Medzinárodný menový fond. Sú na tom o 60% horšie a pritom tieto pôžičky už boli mnoho-mnoho-krát zaplatené. Ale zahŕňajú úroky a celkový dlh narastal. Toto mrzačí ekonomiky, naozaj ich mrzačí.



J.M.Keynes vo svojej Všeobecnej teórii tvrdil, že akonáhle sa dostaneme z depresie a začneme prosperovať, treba začať sporiť a splácať štátny dlh a začať sporiť pre nasledujúcu recesiu, pretože sa nachádzame v tomto systéme výkyvov, kde sa peniaze z ekonomiky odčerpávajú a pridávajú. Teda J.M.Keynes povedal, že treba sporiť. Vláda prijala túto teóriu, ale okolnosti - ako si mysleli - im nedovolili nikdy dlh splatiť. Pretože dodávali životodarné množstvo peňazí do ekonomiky vo forme dlhu. Čím bolo viac dlhov, tým viac peňazí bolo potrebných na neustále refinancovanie...a nemohli tento dlh splatiť. A potom si mysleli, že to je kvôli tomu, že začala vojna a všetky ďalšie veci, a že potrebujeme verejný sektor a dôchodky apod.. Aby sme to skrátili: dlh odvtedy exponenciálne narastá. A oni sa zaväzovali ho splatiť. A nejde tu o to, že by nechceli, alebo kvôli nejakým okolnostiam, jednoducho nemôžu. Lebo, predstavte si, že by ste odobrali toto množstvo peňazí, dostali by sme sa do takej depresie, akú sme ešte nikdy nezažili. A to je vlastne pupočná šnúra ekonomiky. Teda, J.M.Keynes to vytvoril, nazývame to fiškálne stimuly.

Teda, peňažná zásoba sa vymkla spod kontroly, multiplikačný efekt už nefunguje a odvtedy množstvo peňazí exponenciálne rastie ...a vláda si brala čoraz viac úverov na to, aby mohla dodať peniaze do ekonomiky, a vtedy sa objavil tento pán. Pozná ho niekto? Áno, Milton Friedman, jeden z najväčších ekonómov všetkých čias. M. Friedman mal úplne inú teóriu o tom, ako treba ekonomiku riadiť. M. Friedman vytvoril to, čo nazývame voľný trh. Tvrdil. že pretože vláda alebo centrálna banka už v skutočnosti nemá kontrolu nad peňažnou zásobou, nemôžeme ju regulovať priamo, musí ju regulovať nepriamo - prostredníctvom úrokových mier, čiže nákladov na pôžičky. Ste zatiaľ všetci v obraze? Nemáme už kontrolu nad peňažnou zásobou, ale čo môžeme robiť, aby sme získali kontrolu nad peniazmi, je: zvyšovať a znižovať úrokové sadzby a tak regulovať náklady na pôžičky. Toto nazývame "monetarizmus". Monetarizmus - to je to, ako naša ekonomika v súčasnosti funguje. Ako to vlastne funguje? Keďže všetky peniaze sa do obehu dostávajú prostredníctvom pôžičiek, na to, aby sme stimulovali ľudí, aby si brali viac hypoték, viac pôžičiek a tým dostali do obehu viac peňazí, musíme znížiť náklady na pôžičky. Budeme znižovať úrokové sadzby až kým si nakoniec ľudia nezačnú požičiavať, brať hypotéky, refinancovať svoje firmy... Ekonomika postupne začne naberať dobrý smer, začne prosperovať, keďže všetci sa čoraz väčšmi zadlžujú a do obehu sa dostáva dosť peňazí, ktoré ekonomika potrebuje. Až sa nakoniec objaví toto strašidlo, o ktorého príčinách sa ekonómovia nevedia dohodnúť - nazývané "INFLÁCIA". Inflácia znamená, že úroveň cien začne nekontrolovane rásť. A jediný spôsob, akým sa v modernej ekonomike môžeme vysporiadať s takouto infláciou, je zvýšiť ceny pôžičiek a tým priviesť ľudí, ktorí si zobrali pôžičky, do krachu. Takže potrestáme ľudí, ktorí pomohli udržať ekonomiku v chode, tým že odrazu zvýšime úrokové sadzby a zrazu si ich už viac nemôžu dovoliť platiť. Nedokážu splácať úroky, ľudia krachujú, ich majetok sa vyvlastní. A toto reguluje infláciu. Toto je presne spôsob, akým je riadená moderná ekonomika. Zvyšujeme a znižujeme úrokové miery, pretože nemôžeme riadiť peňažnú zásobu priamo, tak ju riadime nepriamo, prostredníctvom cien pôžičiek. Keď chceme stimulovať ekonomiku, dostaneme všetkých do dlhov a keď sa potom objaví problém inflácie, potrestáme tých ľudí, ktorí vytiahli ekonomiku hore tak, že ich necháme zbankrotovať. To je spôsob, akým v dnešnej modernej ekonomike funguje monetarizmus.

Mne sa zdá byť hodnovernejšie toto vysvetlenie:

Inflácia je podľa mňa pravý opak. Nepovedal by som, žeby sa moderná ekonomika sťažovala na "priveľa peňazí". Ak počúvate sťažnosti v modernej ekonomike - je to chudoba uprostred prebytku. A keď počúvate sťažnosti výrobcov - nejde tu o to, že by predávali svoje tovary a odrazu by všetko vypredali a museli by dvíhať ceny, lebo veľmi súrne potrebujú vyrobiť viac tovarov. Majú práve skôr tendenciu vymýšľať a snažiť sa robiť všetko čo sa len dá, aby našli ľudí, ktorí by kúpili ich tovary, investujúc do marketingových stratégií, reklamných stratégií, predajných techník a robia všetko čo len môžu, pretože spotrebitelia sú zaplavení prebytkom a obrovským výberom výrobkov. Znie vám to ako "príliš veľa peňazí naháňajúcich príliš málo tovarov"?

Ja by som povedal, že sťažnosti nie sú v tom, že by firmy vypredali tovary, pretože by tu bolo príliš veľa peňazí. Povedal by som, že sa práveže snažia vymyslieť všetko čo sa len dá, aby predali čo najviac tovarov, pretože musia zaplatiť splátky úrokov a pôžičky čo si zobrali, aby mohli vôbec udržať firmu v chode. Inflácia je presný opak toho, ako sa bežne vysvetľuje. Peňažný reformátor (akože ja) si myslí, že inflácia je "fenoménom dlhu". Čím väčšie úroky, tým sa viac zvyšujú ceny, aby sa splatili tieto úroky. A preto je inflácia skutočným problémom iba odvtedy, odkedy je problémom zadlženosť. A všetci sa zúfalo snažia splatiť tieto dlhy, takže musia neustále zvyšovať ceny. Toto tiež vysvetľuje stagfláciu - jav zvyšujúcej sa inflácie v období recesie. Keďže môžu ceny držať na nízkej úrovni iba určitý čas, na to aby mohli splatiť dlhy, nakoniec sa dôjde do bodu, kedy musia ceny zvýšiť, aby mohli splatiť dlhy. A takto sa vysvetľuje inflácia z pohľadu peňažného reformátora. Takže toto je rozpor medzi teóriami a je na vás, aby ste sa rozhodli, ktorá je hodnovernejšia.

Toto vysvetľuje, kde sa nachádzame práve teraz v našej ekonomike.

Poďme sa teraz len veľmi krátko pozrieť na to, čo presne teraz robíme pre to, aby sme sa dostali z tejto finančnej krízy. Čo sa dialo: Neustále sme refinancovali - brali sme si nové úvery na to, aby sme splácali peniaze, ktoré neexistujú. A tak vláda vydávala čoraz viac dlhopisov a brala si čoraz viac úverov a štátny dlh ide iba jedným smerom - nikdy sa nám nepodarí ho splatiť.

To isté platí pre firmy, firmy sa dostávajú do stále väčších dlhov. A spotrebitelia - vy a ja - sme dospeli do bodu, kedy naše dlhy dosahujú výšku 135% nášho príjmu - a týka sa to bohatých rovnako ako aj chudobných. To znamená, že naše dlhy sú o 35% vyššie ako naše príjmy. T.j. my očakávame, že v budúcnosti budeme zarábať oveľa viac. Je tam 35%-ný rozdiel - a je tomu tak u bohatých ako aj u chudobných.

Teda nakoniec, aby mohol rast pokračovať, musíme vymyslieť spôsoby - ak všetci poctiví ľudia, ktorí si mohli dovoliť pôžičky, ich aj splatili - tak teda, čo musíme urobiť je pokúsiť sa nájsť niekoho iného - a čo sa stalo v Amerike? Išli do rizikových úverov - našli ľudí, ktorí si nemohli dovoliť splácať úvery. Pretože je potrebné neustále pumpovať do ekonomiky peniaze. Tak sa pozrime, čo robíme teraz: Uvedomili sme si, že ľudia nedokážu splácať úroky, každý je zadĺžený až po uši - študentské pôžičky, každý má hypotéky, firemné úvery atď. Vláda si nemôže dovoliť... - toto je paradox: ak vláda povie, že si niečo nemôže dovoliť - stačilo by jej vytvoriť viac peňazí, aby si to mohla dovoliť. Má to následky, ale to je iná vec...

Čo robíme teraz? Zistili sme, že nikto nedokáže splácať úroky a to je aj dôvod, prečo dnes musia zarábať traja členovia domácnosti, aby si mohli dovoliť to, na čo predtým stačil zárobok jedného. Preto musí aj manželka aj manžel aj deti nosiť domov peniaze, aby mohli splatiť hypotéku, hoci predtým dokázal celú rodinu uživiť jeden človek.

Takže čo robíme? Zistili sme, že ľudia nedokážu splácať, úroky sa vymkli spod kontroly, ľudia si ich nemôžu dovoliť, čoraz viac peňazí je vytváraných prostredníctvom úverov, a my musíme udržať našu ekonomiku. Ľudia nesplácajú a keď nesplácajú, v ekonomike chýba ohromné množstvo peňazí, a ekonomika sa dostáva do depresie, akú máme teraz.

Prvá vec čo urobíme - krok číslo 1: Monetarizmus - regulácia úrokových mier. Čo s nimi urobíme? Zbijeme ich dole. A odrazu máme 0%. A čo teraz? Stratili sme náš hlavný nástroj kontroly peňažnej zásoby - tvrdia - avšak peňažná zásoba už bola mimo kontroly veľmi dlhý čas. Teda znižujeme úrokové miery. Prečo znižujeme úrokové miery? Aby sme motivovali k úverom firmy a spotrebiteľov, aby si brali viac hypoték. "OK, teraz mám hypotéku, môžem si kúpiť dom..." Tieto peniaze sú novovytvorené peniaze, vytvorené súkromným sektorom. A dodávajú do ekonomiky životodarnú silu. Aj spotrebitelia si môžu viac požičiavať a investovať. Toto bol teda krok číslo 1. Teraz sa úrokové miery znížili na 0,5%. A čo keď sa dostanú na 0%? Ó, ó, musíme vymyslieť niečo iné.

Krok číslo 2: Fiškálne stimuly - Čo robí vláda kvôli tomu, aby pumpovala viac peňazí do ekonomiky? Zvyšuje štátny dlh. Predáva viac štátnych dlhopisov a berie si viac úverov, z ktorých treba platiť stále viac úrokov. Avšak tieto úroky nemôžu byť nikdy splatené, pretože sa tu jedná o Ponziho podvod, ako sme už hovorili. Neustále refinancujú - pomocou nových úverov splácajú staré úvery. Ako je to so štátnym dlhom? Sľubujú, že v budúcnosti splatia vyššiu sumu. Ale keď príde čas splatiť túto vyššiu sumu, predávajú viac dlhopisov, predávajú ich v dražbe a zvyšujú štátny dlh. A to je dôvod, prečo exponenciálne rastie. Teda, fiškálne stimuly sú formou záchranného balíčka, ktorý zvyšuje štátny dlh, aby dodal viac peňazí do ekonomiky, pretože tieto sú tvorené prostredníctvom zadlžovania sa.

Krok číslo 3 ...mimochodom toto je štátny dlh Veľkej Británie. Vyzerá to ako niečo, čo sa pokúšame splatiť? Vie niekto kam to vedie? Toto je 1,3 bilióna Ł. Kvantitatívne uvoľňovanie je ďalší krok, ktorý podnikneme. Vytváranie peňazí centrálnou bankou, centrálna banka ich vytvorí. Čo mimochodom obnáša len transakciu na počítači. Jednoducho ich vyťukajú na počítači a prevedú ich, nové peniaze.

Keď to zhrnieme, tak to čo momentálne robíme, je čokoľvek, čo zvyšuje zadlženosť. Čokoľvek. Vláda sa pokúša vytvoriť ďalšiu hypotekárnu bublinu. Pokúšajú sa ju vytvoriť znova. Tak veľmi sa boja klesajúcich cien, že to skúšajú znova, aby ich zodvihli. Ale žiaľ, došlo to už tak ďaleko, že možno to už bude posledná bublina. Lebo naša ekonomika už toho o moc viac neznesie. Ale pamätajme, viac dlhov = viac úrokov. Toto je stopercentne donekonečna neudržateľné. Stopercentne neudržateľné. Je len otázka času, kedy zreformujeme spôsob akým dodávame peniaze - ako výmenný prostriedok - do našej ekonomiky.

Ale my namiesto toho hádžeme vinu na "príznaky" - že to spôsobili investičné mechanizmy, finančné deriváty (CDO), rizikové hypotéky... Áno, chápem, že je veľmi jednoduché dosiahnuť, aby sa všetci hnevali na chamtivých manažérov, ktorí brali absurdne vysoké bonusy. Je ľahké hnevať sa na ľahkomyseľné požičiavanie, ktoré sa robilo. Ale realita je taká, že hoci to je úplne ľahkomyseľné a určite je to oprávnený hnev, oni vlastne iba udržiavali neudržateľnú ekonomiku. Tieto dlhy udržiavajú našu ekonomiku v chode. Bez nich by sme tu mali najhoršiu depresiu, akú si vôbec viete predstaviť. Predstavte si len, žeby sme zišli dole na toto množstvo peňazí. To by bola chudoba uprostred prebytku! Teda, my stále len refinancujeme. A môžeme sa hnevať na symptómy, ale viac regulácie a všetky tie kroky, ktoré podnikáme, nás len udržujú v tom istom.

A tu je podivná vec: Nebudem sa dnes venovať riešeniam, ale riešenie je omnoho jednoduchšie než by ste si predstavovali. Vôbec neznamená prevratné zmeny úplne všetkého v našej ekonomike. Neviem, či so mnou dnes budete všetci súhlasiť, ale peniaze sú príliš dôležitá vec na to, aby boli vytvárané súkromne. Keby sme tento systém navrhovali nanovo od piky, naozaj by sme zmiešali dokopy požičiavanie za účelom zisku s dodávaním výmenného prostriedku do našej ekonomiky? Lebo to je presne to, čo teraz robíme - 97% našich peňazí je vytváraných súkromne.

Jediná vec, ktorá nás z tohto dostane... (ok, možno sa dostaneme ešte z tejto bubliny), ale jediná vec, ktorá je absolútne udržateľná ...a stále môžeme diskutovať na tému voľného trhu atď. - ale to všetko musí byť postavené na báze udržateľnej ekonomiky. A udržateľná ekonomika znamená, že nebudeme znárodňovať banky, ale že znárodníme naše peniaze. Znárodníme naše peniaze. Prosím, nepochopte ma zle, nie som proti úverom, nie som proti kapitalizmu, nie som proti všetkému tomu, čo si možno teraz myslíte...



Ak chcete vedieť, ako by to vlastne fungovalo - uvediem príklad: Centrálna banka, nezávislá od vlády (aby si vláda nemohla voľne tlačiť peniaze a aby sme sa nedostali do situácie ako v Zimbabwe) by mohla rozhodovať - podľa stanovenej monetárnej politiky, v demokracii, kde každý volí - a priamo regulovať peňažnú zásobu. Tým, že novovytvorené peniaze prevedie do štátnej pokladne a vláda ich pustí do ekomiky nezaťažené dlhom. To znamená, že by sa stala zodpovednou za tvorenie oveľa väčšieho množstva peňazí a pre banky by sa to stalo ilegálnym. Ako to je u islamského bankovníctva, ktoré musí fungovať so 100%-nými rezervami. To znamená, že nemôžu tvoriť peniaze. Banky by fungovali presne takto - budú motivovať ľudí, aby u nich ukladali peniaze a potom budú tieto peniaze požičiavať. Ale nebudú môcť tvoriť peniaze. To je činnosť, ktorá by sa mala robiť len v prospech verejnosti.

Viem, že je toho veľa, čo by bolo treba prebrať, ale veľmi rád Vám poradím kde hľadať zdroje, ktoré sa zaoberajú riešením. Lebo to je nad rámec toho čo som chcel dnes prebrať. Ale tu je aspoň náznak, ako by sa to dalo urobiť:

Predstavte si, že centrálna banka robí rozhodnutia o tom, koľko peňazí, koľko výmenného prostriedku, naša ekonomika potrebuje. A namiesto toho, aby ich dodávala do obehu vo forme dlhov prostredníctvom súkromného sektora, prevedie ich do štátnej pokladne, táto ich minie v prospech verejnosti - to znamená, že ich môžu použiť k prospechu verejnosti - splatiť štátny dlh, alebo čokoľvek, čo potrebujú robiť. A takto budú peniaze dodávane do obehu verejne, nie súkromne. A keďže tento spôsob nevyžaduje splácanie úrokov, ako je tomu v súčasnom systéme, nepôjde o inflačné peniaze (podľa toho, akú má kto definíciu inflácie)

Nie je to to isté, čo sa teraz pokúšajú robiť v USA?

Nie. Vláda USA tvorí peniaze vo forme dlhov. Celé je to založené na dlhopisoch, ktoré rozpredávajú, ale ktoré budú musieť splácať aj s úrokom. A anglická centrálna banka tvorí peniaze z ničoho, požičiava ich vláde a tieto budú musieť byť splatené aj s úrokom. Ten istý systém. Pokúšame sa pokračovať v tom istom systéme, udržať ho. Znova. Zaoberáme sa symptómami, nie chorobou.

Ja neobviňujem vládu. To, čo vláda robí, je založené na ortodoxných ekonomických teóriách. Oni robia presne to, čo by mali robiť podľa ortodoxných ekonomických teórií. Avšak, ja spochybňujem tieto teórie. A pokiaľ nezačneme tieto teórie prehodnocovať, nedosiahneme lepšie výsledky. Ale, to čo sa celkom zaručene stane, je všetko to čo sa už teraz deje. Je to výsledkom nášho zadlžovania, nič sa nezmenilo, my všetci sme tu, všetci chceme chodiť na univerzitu, všetci chceme získať peniaze, aby sme mohli ísť na univerzitu, všetci chceme žiť v dome, všetci si chceme kúpiť dom a každý stále spotrebúva. Ale niečo sa zmenilo. Niečo, kvôli čomu nemôžeme tieto peniaze získať alebo použiť. Čo sa zmenilo? Musíme sa pýtať na tieto veci. Všetko (čo je) skutočné je stále tu. Nič sa nezmenilo, okrem problému zadlžovania. Čo sa vlastne deje - vinou tohto systému, niekto sa musí stále zadlžovať, aby sa udržal tento rast. A banky robili to, že udržiavali ekonomický rast. Povedzme že ľahkomyseľne, ale čo sa deje teraz je, že keď vláda zachraňovala banky, tieto dlhy sa presunuli do štátneho dlhu. Štátny dlh musí niekto prebrať. Až nakoniec budú splátky úrokov privysoké a ekonomika skolabuje. Toto je 100%-ne nevyhnutné, predvídateľné, zaručené. Stane sa to znova. Až kým nezreformujeme spôsob, akým dodávame peniaze do našej ekonomiky. Je to zaručené. Bez ohľadu na to aké regulácie zavedieme. Možno sa nám podarí zvrátiť ďalšiu bublinu, ale je to to isté. Tieto fakty sa nezmenia. Problém je, že každý pracuje len v 5-ročnej perspektíve - do najbližších volieb.

Tak aký je Váš návrh, ako to vidíte, aké východisko z toho vidíte?

Peňažná reforma sa musí udiať - teraz alebo neskôr. Musí sa udiať, musíme znárodniť naše peniaze. Nie naše banky. Banky - na tom nezáleží - ak znárodníme banky, bude to stále ten istý systém. Nezáleží na tom, či bude peniaze vo forme dlhov tvoriť štát, alebo budú peniaze vo forme dlhov tvoriť súkromné inštitúcie. Peniaze nemajú byť tvorené vo forme dlhov.

Prečo potom hovoríte, že vláda má byť jediná, kto bude rozhodovať o množstve peňazí, ktoré potrebujeme v našej ekonomike?

Ja neodporúčam, aby to bola vláda, pretože to by sme skončili ako v Zimbabwe, kde z politických dôvodov tvorili čoraz viac peňazí. A skončili by sme s hyperinfláciou.
Centrálna banka - v demokracii - by mala mať monetárne ciele, a mala by byť zodpovedná jedine za množstvo peňazí, ktoré máme v našej ekonomike. A namiesto toho, aby ho regulovali nepriamo, budú to robiť priamo. To znamená, že bude omnoho jednoduchšie mať pod kontrolou infláciu, bude omnoho jednoduchšie dať im skladať účty. Budú môcť priamo regulovať množstvo peňazí. Nie dávať možnosť bankám tvoriť ich súkromne, z čoho majú ohromné množstvo ziskov, ktoré nie sú k prospechu verejnosti.

Nemyslíte si, že tým stratíme výhody kapitalizmu?

Nie. Ja si myslím, že voľný trh bude môcť fungovať v tomto systéme. Centrálna banka bude len poskytovať výmenný prostriedok, aby kapitalizmus mohol prosperovať. Kapitalizmus nemôže prosperovať v súčasnom systéme, pretože ten je neudržateľný. Je neudržateľný.

Vysvetlili ste spôsob, ako sa peniaze vyvíjali počnúc výmenným obchodom cez zlato k papierovým peniazom. Nemyslíte, že po všetkých týchto fázach, ktorými sme prešli sme došli do bodu, že my ľudia potrebujeme teraz iný spôsob výmeny?

Úplne s Vami súhlasím.

Väčšinu času čo robíme? Prevádzame peniaze bezhotovostne, prostredníctvom internetu, nevidíme fyzicky tých dvadsať tisíc. Nemyslím, že niekto by dnes chodil s taškou plnou peňazí....

Môžem sa v súvislosti s týmto niečo všetkých spýtať? Má každý tu v miestnosti svoj bankový účet? Zdvihnite ruku, ak máte bankový účet. Stalo sa vám už niekedy, že by vám z banky zavolali a povedali: "Všimli sme si, že máte na účte 5 tisíc Ł. Vadilo by vám, keby sme ich požičali niekomu inému? Nie. Je to preto, lebo oni tvoria peniaze. Tie peniaze sú súkromne vytvárané. Keď si beriete pôžičku, sú to zbrusu nové peniaze. Vytvoria ich prostredníctvom úveru, čím refinancujú ekonomiku. Množstvo peňazí je vlastne závislé od toho, koľko sa zadĺžime. A preto, dlhové obligácie, hypotéky, SIV, štátny dlh... Každá inovácia, ktorú vymyslíme, zvyšuje celkový dlh.

OK, odpoviem na poslednú otázku.

Hľadal som na Vašej webstránke, ale nenašiel som tam nič čo sa týka riešenia...

Zverejním ho tam v najbližších týždňoch. Stiahol som ho odtiaľ, lebo v ňom chcem niečo upraviť. Spoznal som sa s jedným z najväčších peňažných reformátorov a ten spísal návrh, ktorý tam chcem zverejniť v spolupráci s ním.

Existuje aj nejaká iná stránka čo sa tohto týka? Pretože toto je veľká téma, ale všetky stránky poukazujú len na problém, no žiadna z nich nepredkladá riešenia...

O peňažnej reforme sa dostatočne nediskutuje. Na stretnutí G20, ktoré sa uskutoční tu v Londýne navrhujem, aby to bola téma číslo jeden na programe. Ak sa chcete do toho viac zapojiť a hovoriť o týchto veciach, môžem Vás nasmerovať na zdroje, kde sú podrobnejšie informácie.

OK, posledná otázka:

Hovorili ste, že treba znárodniť peniaze, nie banky. Čo pod tým myslíte "znárodniť peniaze"?

Štát má prebrať kontrolu nad tvorbou peňazí a dodávať ich do ekonomiky bez zaťaženia dlhom. Mal by poskytovať výmenný prostriedok, nie súkromne ako je tvorených momentálne 97% peňazí. K tomu nie sú zapotreby banky. Je k tomu potrebný systém dodávania výmenného prostriedku do ekonomiky. Vlastne, Abraham Lincoln bol peňažný reformátor. Lincoln zaviedol peňažnú reformu počas občianskej vojny. Vytvoril novú formu peňazí a minul ich do ekonomiky bez zadlžovania. A priorita číslo jedna na programe A.Lincolna bola práve peňažná reforma. Spísal návrh, ako to treba urobiť v USA, ale bohužiaľ bol na neho spáchaný atentát predtým ako to mohol uskutočniť v mierovom období. Je mnoho veľkých peňažných reformátorov, napr. Thomas Jefferson..., ako sami uvidíte, keď začnete túto tému skúmať.

Ďakujem veľmi pekne. Naozaj sa mi páčila dnešná diskusia, boli tu veľmi dobré otázky. Boli ste skvelí poslucháči. Ďakujem.


Viac info: www.PenaznaReforma.sk

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kri kri | 12. března 2010 v 22:12 | Reagovat

Cau sxg. Ak mozes, tak ta prosim o malu opravu. Preklad robila Mira. Vopred dakujem.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.