Zisti kto si a rob to úmyselne.

“Mám sen…” 4.4.

4. dubna 2010 v 16:53 | afinabul |  Ponerológia
Bol ikonou Ameriky. Keď v roku 1963 vo Washingtone prečítal svoju najslávnejšiu reč (I had a dream/Mám sen), štvrť milióna ľudí mu tlieskalo. Dokázal zmeniť spoločnosť a jej vnímanie černošského obyvateľstva. O päť rokov na to, presne 4.apríla 1968, Martina Luthera King jr. zavraždili.

King nepochádzal z najchudobnejšej rodiny, no už v mladosti sa tento vyštudovaný filozof a teológ venoval nenásilným protestom proti rasovej neznášanlivosti. Výraznejšie sa King začal iniciovať až po "autobusovom škandále", ktorý vypukol v roku 1955 v Montgomery (typické južanské mesto, kde bola rasová diskriminácia bežná). Rosa Parksová (neskôr aktívna bojovníčka za práva černochov) si sadla v autobuse do časti určenej bielemu obyvateľstvu. Polícia ju zatkla, čo vyústilo do protestov černošského obyvateľstva, napríklad do bojkotu verejnej dopravy.


Na čele hnutia Southern Christian Leadership Conference reverend King naďalej organizoval rôzne protestné akcie na podporu ľudských práv. Jeho činnosť sa často krát stala terčom útokov, v roku 1958 ho dokonca nožom bodla černošská žena. Pochopenie pre jeho aktivity našiel prezident Kennedy, jeho brat Robert ho však nechával sledovať FBI. Práve FBI vyniesla obvinenia, že King bol prepojený s komunistami, bol sukničkár, alkoholik a sexuálny násilník. Iné teórie hovoria o tom, že jeho slávne prejavy sú len plagiátmi iných ľudí a že svoje staršie texty len nanovo prepisoval.
Vo Washingtone, vedľa Lincolnovho pamätníka, ho v 1963 počúvalo štvrť milióna ľudí, z toho takmer pätina belochov. Tu predniesol onú slávnu reč: "Mám sen, že jedného dňa sa aj štát Mississippi, púštny štát sužovaný horúčavou nespravodlivosti a útlaku, zmení na oázu slobody a spravodlivosti. Snívam o tom, že jedného dňa budú moje štyri deti žiť v krajine, v ktorej ich nebudú posudzovať podľa farby pokožky, ale podľa charakteru." Časopis TIME ho vyhlásil za Osobnosť roku 1963.
O rok na to si ako najmladší laureát (35 rokov) vyslúžil Nobelovu cenu za mier. Jeho celoživotné úsilie o rasovú rovnosť bolo úspešné - zmenili sa niektoré federálne zákony a černošské obyvateľstvo skutočne získalo aspoň zákonnú rovnosť. V apríli 1968 vyšiel na balkón v moteli, aby pozdravil svojich sympatizantov. Do hlavy ho trafila guľka z pištole a King po prevoze do memphiskej nemocnice zomrel. Z vraždy bol obvinený rasista a recidivista James Earl Ray, ktorý sa neskôr priznal, no po pár rokoch priznanie odvolal. Bol odsúdený na 99 rokov väzenia, aj keď sa mu raz podarilo utiecť. Vo väzení zomrel v roku 1998 na hepatitídu.
Pár mesiacov po smrti Martina Luthera Kinga jr. predložil kongresman John Conyers návrh, aby sa 15.január, deň narodenia M.L. Kinga stal štátnym sviatkom. Tento návrh putoval niekoľkými vládami, prezidentmi, republikáni boli raz za, inokedy proti. King sa svojho dňa dočkal až v roku 1994, 26 rokov po svojej smrti. Od roku 1998 je tento dátum, 4.apríl, Medzinárodným dňom bez násilia.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.