Zisti kto si a rob to úmyselne.

Z Európy sa má stať obeť

29. dubna 2010 v 20:10 | afinabul |  NBS
Rolu hlavnej obete USA chystajú pre Európu Andrej Konurov 23. apríla sa vo Washingtone v centrále MMF konalo stretnutie ministrov financií krajín Veľkej dvadsiatky, tradične venované svetovej finančnej kríze a perspektívam, ako sa z nej dostať. O stretnutí sa objavilo len veľmi málo informácií, pôvodné zdroje mlčia - prinajmenšom na stránkach G-20, MMF, ministerstva financií USA a Ruska sa žiadne materiály o stretnutí neobjavili. Výsledné komuniké zo stretnutia sa neobjavilo tam, kde by bolo logické ho očakávať, ale v blogu Wall Street Journal. Celkový dojem zo spoločného vyhlásenia ministrov sa dá charakterizovať slovami, ktoré sú pripisované Talleyrandovi a boli povedané o Bourbonovcoch: "Nič nezabudli a nič sa nenaučili." Prvé, čo udrie o očí, - to je protirečenie dokumentu, ktoré odráža hĺbku protirečení medzi tými, ktorí ho podpísali. Najprv sa hovorí o tom, že obnovovanie svetovej ekonomiky prebieha rýchlejším tempom, ako sa očakávalo, že to bolo možné vďaka bezprecedentným a zladeným úsiliam G-20. A hneď vedľa sa píše, že zúčastnené krajiny Veľkej dvadsiatky musia vypracovať efektívnu stratégiu, ako sa dostať zo situácie, ktorá vznikla vďaka týmto úsiliam. Ak počas obdobia krízy boli do ekonomiky vo veľkom rozsahu vstrekované štátne peniaze, teraz je navrhované s tým prestať a znovu sa spoľahnúť na "konkurenčné trhové sily", chamtivosť ktorých aj spôsobila ako túto krízu, tak aj všetky predchádzajúce. Ministri nezabudli spomenúť ani nevyhnutnosť zrušiť energetické subsídiá, čo znamená zvýšenie cien na plyn, teplo a elektrinu na svetovú úroveň. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje bod, v ktorom sa hovorí, že krajiny Veľkej dvadsiatky čakajú na správu MMF o prijatých a zvažovaných štátmi opatreniach, ktorých cieľom je presunúť na plecia finančného sektoru značný podiel záťaže, spojenej so štátnym zásahom do záchrany bankového systému. Za týmito mudrlantskými slovami sa skrývajú nezhody medzi členmi G 20 v otázke zavedenia vo všetkých krajinách dodatočnej dane pre banky a iné finančné inštitúcie, prostriedky z ktorej by tvorili rezervu Medzinárodného menového fondu pre prípad ďalšieho v poradí dlhového požiaru. Najviac zo všetkých za podobnú daň ratovala Veľká Británia, za ktorou sa skrýva tieň USA, ale v konečnom dôsledku vyriešenie otázky bolo delegované národným ministerstvám financií. Rusko sa postavilo k podobnej perspektíve vlažne a Čína, India a Brazília úplne chladne. V čom je háčik? Berúc do úvahy to, že najriskantnejšiu investičnú a úverovú politiku realizovali práve americké banky, návrh Veľkej Británia v podstate znamená, že na poistenie ich rizík sa má skladať celý svet. Možno pred desiatimi rokmi by také niečo ešte prešlo, ale dnes určite nie. Výsledná správa zo stretnutia G-20 obsahuje aj návrh pre krajiny rozširovať vnútorné zdroje rastu za účelom kompenzácie chýbajúceho dopytu zo strany tých štátov, ktoré musia viac šetriť a bojovať s deficitom. Nedá sa povedať, žeby zahrnutie do deklarácie tejto formulácie čínskych vyjednávačov bolo pre Peking životné dôležité: v každom prípade bude naďalej robiť to, čo považuje za nevyhnutné. Ale skutočnosť, že sa vo vyhlásení G-20 objavila táto pasáž, ešte raz svedčí o tom, že na čínske ekonomické záujmy na globálnej úrovni sa nielen berie ohľad, ale pozerajú sa na ne ako na časť svojich. *** Mechanizmy G-20 sa začínajú zasekávať a nenaplňujú očakávania, ktoré do nich boli vkladané. Zmysel objavenia sa práve tohto formátu medzinárodnej komunikácie spočíval v tom, aby najväčšie nezápadné krajiny získali ilúziu účasti na rozhodovaní o svetových záležitostiach. Zrejme sa predpokladalo, že to pripraví Číňanov, Indov, Brazílčanov a ostatných o schopnosť myslieť samostatne a s gorbačovovským nadšením sa podpíšu pod iniciatívy svetových bankárov. Nepodpisujú sa však a celý plán tak vychádza nazmar. Vydvihnutie G-20 do popredia svetovej politiky predstavuje posledný pokus Ameriky a globálnych finančníkov dohodnúť sa "podobrotky". Ak sa nepodarí presadiť rozhodnutia garantujúce zachovanie dolára v pozícii poprednej svetovej meny a proces zbavovania sa dolárových aktív nadobudne neriaditeľný charakter, sú možné dva varianty vývoja udalostí. Prvý variant - to je uskutočnenie peňažnej reformy v USA, v priebehu ktorej budú zavedené buď nové doláre alebo akási jednotná mena zóny NAFTA . Výmena starých dolárov za nové bude tvrdo limitovaná alebo ošetrená takými politickými požiadavkami, ktoré spravia túto výmenu pre držiteľov daných aktív nezmyselnou. Vojenská moc USA musí ochrániť Ameriku pred možnými v takých prípadoch excesmi. Následkom podobnej reformy sa stane prudká fragmentácia svetového politického a ekonomického priestoru. Fakticky, procesy globalizácie budú obrátené opačným smerom. Väčšia časť planéty sa dostane spod americkej kontroly; je možné, že Spojeným štátom sa nepodarí zachovať nadvládu dokonca ani v krajinách na juh od Mexika. To robí nevyhnutným vzostup alternatívnych centier sily - v dôsledku zmiznutia "globálneho hegemóna". Sformuje sa niekoľko regionálnych valutových zón a objem obchodovania medzi nimi prudko klesne v dôsledku absencie spoločnej meny a použitia obranných prostriedkov. Staneme sa svedkami dramatického poklesu životnej úrovne v Amerike, v Európe a v Japonsku. Čína sa dokáže vyhnúť takémuto vývoju udalostí, rozvíjajúc vnútroštátny dopyt, čím sa teraz aj zaoberá. Druhý variant - USA použije silu za účelom zachovania kontroly nad svetovou ekonomikou a valutovým systémom. To je možné jednak prostredníctvom eskalácie teroristickej aktivity vrátane útokov na ikonické centrá USA alebo ich spojencov, tak aj prostredníctvom rozpútania tradičného vojnového konfliktu. V poslednom prípade je najpravdepodobnejšia realizácia vojenskej operácie s cieľom nepripustiť vývoj jadrových zbraní v Iráne alebo KĽDR. Pritom nie je vylúčené, že sa konflikt nepodarí udržať v regionálnom rámci a prerastie do svetovej vojny. Kapitalizmus je systém, ktorý pozostáva z jadra a periférie. Pomer medzi nimi je determinovaný úrovňou technologického rozvoja celého systému. Čím vyššia je úroveň, tým väčšia musí byť periféria, aby sa oplatili výdavky na vypracovanie nových technológií. Formovanie globálneho kapitalistického systému znamená, že periféria sa nemá ďalej kam rozširovať smerom von. Existujúce odbytové trhy už nestačia na udržanie jadra vo funkčnom stave, a to začína brzdiť technologický proces v krajinách jadra. Predtým sa to volalo "zahnívanie monopolov". Ak hlavní beneficienti svetového finančno-informačného kapitalizmu chcú zároveň zachovať aj existujúci globálny systém, aj postindustriálny model rozvoja, jediné východisko pre nich predstavuje archaizáca časti jadra a jej premena na perifériu. Preto skutočnými cieľmi vojny - ak prepukne - v žiadnom prípade nemôžu byť ani Irán, ani Severná Kórea, ani nejakí teroristi. Rola hlavnej obete sa chystá pre Európu, a Európa sa na túto rolu hodí takmer ideálne. Veľké obyvateľstvo, ťažkopádna byrokracia, zložitý mechanizmus prijímania rozhodnutí, vnútorné rozpory, vojenská slabosť a absencia strategického videnia umožňujú počítať s úspechom americkej akcie, ktorej cieľom je likvidácia vlastných strategických partnerov. A tie kruhy v americkom establishmente, ktoré vystupujú v prospech silového variantu prekonania krízy, budú argumentovať odvolávaním sa práve na túto európsku slabosť. Pre Rusko obidva varianty vývoja udalostí nepredstavujú priamu hrozbu. Problém môže vzniknúť iba pokiaľ ide o úroveň kompetentnosti a samostatnosti ruskej vládnucej triedy. Ak krajina dokáže vyriešiť tento problém, okamžite získa dobré manévrovacie možnosti. Rusko má šancu sa v krátkom čase stať svetovým lídrom prostredníctvom zrýchleného rozvoja technológií, predovšetkým obranných. Postavenie Ruska je v tomto ohľade to najpriaznivejšie, keďže infraštruktúra industriálnej spoločnosti počas rokov reforiem bola úspešne zlikvidovaná a teraz krajina predstavuje hotové stavenisko vhodné na vytvorenie novej civilizácie. Existujú početné perspektívne projekty, implementácii ktorých zatiaľ prekáža korupcia a zotrvačnosť byrokratickej triedy. Schopnosť vysporiadať sa s touto situáciou rozhodne o životaschopnosti národa a štátu.

Zdroj: fondsk.ru © Autorské práva na preklad tohto textu patria vydavateľstvu Sergeja Chelemendika Slovanský dom, ktoré prevádzkuje stránku chelemendik.sk Aby ste sa vyhli konfliktu v súvislosti s autorskými právami, prosíme všetkých, ktorí preberajú tento text, nemazať toho varovanie na konci každého článku.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Guess Guess | 1. května 2010 v 14:27 | Reagovat

Je mi líto, že má tento web tak nešťastně zvolené barvy. Tento článek ani nedočítám, protože v polovině dostávám závratě.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.