Zisti kto si a rob to úmyselne.

Karel Schwarzenberg a B´nai B´rith

29. května 2010 v 12:43 | afinabul |  Bratia

Reklama na Bible21



Byl jsem upozorněn čtenářem na zajímavý článek Key European leader offers his take on Gaza (Klíčový evropský vůdce nabízí svůj názor na Gazu od Dinah Spritzer) uveřejněný 12. ledna 2009 na serveru jta.org. Mám ten článek přeložen, ale nemohu jej tady uveřejnit. Jta.org jsou velmi posesivní, co se týče přebírání jejich článků a nepochybuji, že by po mně vystartovali jako slepice po flusu. A samozřejmě nemá ani cenu žádat o dovolení. :) Takže pokud někdo ten článek chce, nechť mi napíše individuálně. Je to kratičké, ani ne jedna stránka.

Zhruba oč v článku jde
Autorka si libuje, že Schwarzenberg je patrně nejproizraelštější ministr zahraničí ministr zahraničí ve 27 zemích Evropské unie. V lednu minulého roku, kdy Izrael prováděl v pásmu operaci Lité olovo, vyjádřil Schwarzenberg plnou podporu izraelské straně. Prohlásil, že si může dovolit luxus říkat pravdu. (tučný text přidal editor)
Článek dále připomíná, že (cituji) Schwarzenbergův otec měl těsné vazby na židovské podnikatele a byl častým hostem na akcích B´nai B´rith v Praze. První izraelská ambasáda v Československu - jedna z prvních izraelských ambasád na světě - byla otevřena v domě Schwarzenbergových rodičů na pražské Voršilské ulici v květnu 1948.

Emmanuel Ratiér nám teraz prezentuje veľmi zaujímavú štúdiu na tému B´nai B´rith. Zatiaľ nikto nenapísal na túto tému takú rozsiahlu prácu. Ono to totiž v minulosti bolo veľmi ťažké venovať sa B´nai B´rith, pretože - ako sa zdalo - na verejnosť sa nikdy nič nesmelo dostať. Dokonca ani v národnej knižnici v Paríži nebolo možné nič nájsť; aj tam sa nachádzali len tri malé knižôčky z roku 1932. Ale podľa "Encyclopedia Judaica" (1970) je B´nai B´rith "najstaršou a najpočetnejšou judaickou organizáciou vzájomnej pomoci, organizovanou v lóžach a komorách v 45-tich krajinách. Celkový počet členov je 500 000."
To je čudné, že taká dôležitá organizácia o sebe nikdy nič neuverejnila. Ja osobne som čítal zbierku časopisov; z každého vydaného časopisu sa vždy musia štyri kópie nachádzať aj v národnej knižnici, ale B´nai B´rith toto nikdy nedodržiavala, i keď ju k tomu zaväzuje zákon. Autor štúdie mal však možnosť preštudovať niektoré americké a európske publikácie B´nai B´rith.

Založenie
B´nai B´rith založili v kaviarni Sinsheimer Café na Wall Street v New Yorku 13. októbra 1843. Vtedy ju nazvali "Bundes-Brueder" (t.j. "Liga bratov"). Bol to nemecký názov, pretože zakladateľmi boli Nemci židovského pôvodu, ktorí hovorili len po nemecky a jiddiš. B´nai B´rith je teda jednou z najstarších amerických asociácií, čo stále ešteexistujú.
Jej zakladateľ Henry Jones našiel spoluzakladateľov v synagóge, kde mal popredné postavenie. Samotná B´nai B´rith priznáva, že prinajmenšom štyria zo zakladateľov boli slobodumurári. Rád B´nai B´rith bol rezervovaný len pre židov, vyberaných jeho zakladateľmi. Tí mali v úmysle vytvoriť rád, schopný zjednotiť všetkých židov a "osvietiť celý svet ako maják".
Jeden mesiac po jeho založení ustanovili v New Yorku prvú základňu. Ako sídlo pre prvú newyorskú lóžu si nevybrali synagógu, ale slobodomurársky chrám na rohu Oliver Street a Henry Street, aby sa tak poukázalo na jej slobodomurárske korene. Neskôr sa rozhodli zmeniť názov tejto organizácie, keďže sa nazdávali, že židovský rád by mal mať židovský názov, ale pôvodnú skratku (B.B.) uchovali. B´nai B´rith značí "Deti aliancie". Mottom toho rádu je:"Benevolencia, bratská láska a súlad." A symbolom je menorah (sedemramenný svietnik, ktorý prezentuje svetlo).

Zakladajúce kádre
Henry Jones sa nazdával, že americká židovská komunita potrebuje byť jednotná, keďže sa predpokladalo, že sa bude ďalej rozrastať vďaka pribúdajúcemu počtu imigrantov. A tak teda bolo treba vytvoriť organizáciu, ktorá by im mohla pomáhať a podporovať ich. Jones spojil náboženské princípy judaizmu s filantropickými ideami vzájomnej pomoci v slobodomurárstve. Mal v úmysle vybrať tie najlepšie elementy z imigrácie, aby mohol vytvoriť čosi ako "elitu" organizácie. Toto bolo potrebné preto, aby americký judaizmus mohol ovplyvňovať celý svet, byť akýmsi "kňazom" ľudstva v jeho službách, akýmsi "pokrstencom pri bránke".
Z toho dôvodu bolo potrebné zachovať judaické náboženské príncípy, ale pritom sa vyhnúť akejkoľvek teologickej diskusii.
Lenže americké organizované náboženstvo (synagóga) bolo vtedy už tak hlboko rozdelené, že to nebolo možné dosiahnuť. Lóža musela sprostredkúvať a spájať to, čo rozdelili synagogické nezhody. B´nai B´rith mala byť teda (podľa ich presvedčenia) veľkolepým učiteľom amerických židov, aby ich mohla pozdvihnúť k ich prirodzenej roli, t.j. byť majákom ľudstva.
Toto malo dvojitú funkciu: rád mal byť jednak baštou proti sekularizmu a proti strate židovskej identity a zároveň sa mal vyhýbať akémukoľvek rozdeľovaniu na základe teologických nezhôd. Aby tej jednote napomohol, držal sa slobodomurárskych princípov, sám seba umiestnil nad všetky strany a židovské teologické prúdy. Časom sa stal centrom všetkej činnosti a podnikania amerického židovského sveta a miestom stretávania liberálneho a ordoxného židovstva.
Vďaka tomu, že B´nai B´rith bola pluralistická a nikoho nevylučovala, tá zjednotila to, čo synagóga rozdelila. A aby si zachovala vitalitu, časom preukázala veľkú prispôsobivosť meniacim sa okolnostiam.

Politický vplyv B´nai B´rith
Keďže rádu išlo oochranu židovských menšín, prostredníctvom kanálov americkej diplomacie vyvíjali značný nátlak na obmedzenie útlaku ruských, rumunských, nemeckých židov, atď. Napríklad v roku 1903 prezident Roosevelt spolu so spoločnosťou B´nai B´rith vypracoval ponosu na ruské pogromy, ktorú potom poslali ruskému cárovi Nikolajovi II. Ale cár tej požiadavke, ktorú mu odovzdal americký minister zahraničia, nevyhovel - naopak.
Keďže na čele revolučných hnutí v Rusku stáli židia, tí museli mať zvláštne pasy, aby ich bolo možné sledovať. Amerika potom opakovane vyvíjala nátlak na ruského cára, ale ten židovským protestom nevyhovel. Vtedajší veľký prezident B´nai B´rith Krans napísal, že istý člen organizácie povedal:
"Ak cár nechce dať naším ľuďom slobodu, akú si želajú mať, tak v Rusku nastolíme revolúciou republiku, aby sme mohli svoje práva mať." Proroctvo alebo predtucha?

Súčasný vplyv B´nai B´rith
Všetky prezidentské kampane v Spojených štátoch nutne prechádzajú cez zhromaždenie B´nai B´rith; demokratickí i republikánski kandidáti musia vždy prísť s odkazom, že podporujú Izrael. Napríklad v roku 1953 bol Richard Nixon hlavným rečníkom na ich zjazdovom bankete; prezident Dwight Eisenhower poslal zase lóži vrelý odkaz. Takisto sa zúčastnil banketu pri príležitosti 40. výročia vzniku ADL ("Liga proti znevažovaniu", ktorá je "bojovným ramenom" B´nai B´rith).
V roku 1963, pri príležitosti 50. výročia vzniku ADL, bol čestným hosťom prezident John F. Kennedy. Po jeho smrti takisto pozvali nového prezidenta Lyndona Johnsona. Prezident B´nai B´rith Label Katz bol v januári 1960 na súkromnej audencii u pápeža Jána XXIII. Vďaka Julesovi Issacovi (člen B´nai B´rith) zohral tento rád prominentnú rolu pri vypracovaní dokumentu II. vatikánskeho koncilu pod názvom "Nostra Ćtate". Dokument Nostra Ćtate je súbor nariadení koncilu, aby sa z katechizmu a liturgie odstránili všetky proti-judaické idey. Členom viedenskej lóže B´nai B´rith bol aj známy psychiater a psychológ Sigmund Freud.
Autor štúdie píše,že túto spoločnosť možno, vďaka jej povahe, považovať za pred-sionistické hnutie, ktoré neskôr inšpirovalo Herzlovu formu sionizmu. B´nai B´rith ešte v roku 1865 (23 rokov pred vznikom Herzlovej sionistickej organizácie) organizovala veľkú kampaň na pomoc židovským obetiam epidémie cholery v Palestíne a odvtedy už nikdy neprestala finančne podporovať rôzne súkromné iniciatívy v Izraeli (napríklad v roku 1948 poslali do Izraela 4 milióny dolárov). V židovskej komunite bola aj anti-sionistická menšina, ale B´nai B´rith sa do septembra roku 1947 úzkostlivo vyhýbala tomu, aby sa postavila na niektorú zo strán; po tomto roku sa však už priklonila k sionistickej téze.

ADL a súkromné špehovannie na pôdeSpojených štátov amerických
Dňa 10. decembra 1992 a 8. apríla 1993 agenti FBI vnikli do budovy ADL v San Franciscu a v Los Angeles a urobili prehliadku; mnohé dokumenty svedčia o tom, že ADL - prostredníctvom oddelenia dokumentárneho výskumu (Fact Finding Division), ktorého riaditeľom je Irwin Svall - je vlastne rozsiahlou špionážnou sieťou, ktorá nesleduje len antisemitských politických militantov, ale aj niekoľko náboženských vierovyznaní, klubov a miestnych spoločností, ktoré nemajú nič do činenia s antisemitizmom. Americká polícia zistila, že väčšina sledovaných ľudí nikdy nemala žiadny kontakt so židovskou komunitou, dokonca ani nezastávali proti-izraelské stanoviská. Pritom generálny prokurátor v San Franciscu Arlo Smith povedal, že išlo o "najväčšiu, celoštátne pôsobiacu, špionážnu sieť." A táto prax nikdy neskončila. ADL dodala FBI zoznam osôb, považovaných za "rasistov". Takisto organizuje semináre, na ktoré pozývajú policajtov a učia ich, ako identifikovať "antisemitov".
ADL v snahe získať si sympatie úradov v trestnom konaní takisto každoročne poriada semináre, zvlášť venované tzv. "bielym extrémistom". Publikácie ADL majú v skutočnosti za úcel, aby z nich mohla čerpať informácie polícia a identifikovať osoby, kritizujúce sionizmus. Takisto sa v mene ADL organizujúrôzne provokatívne operácie, v ktorých ide o zdiskreditovanie rôznych ultrapravicových skupín a tiež o upozornenie verejnosti, že tu existujú skupiny s extrémnymi rasistickými a antisemitskými názormi, hoci v skutočnosti takých skupín často ani niet.
Ich činnosť je veľmi rozsiahla. V Taliansku, napríklad, obvinili kardinála Ruiniho z antisemitizmu, keď napísal, že Ježiša ukrižovali židia. Kardinála Pappalardu za se zato, že spomenul výraz z Písma: "synagóga Satana".

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.