Zisti kto si a rob to úmyselne.

Angloamerické slobodomurárstvo

2. srpna 2012 v 0:50 | afinabul |  Ponerológia
Rotary klub
Pred rokom /31. 5. 2010/ humenský regionálny týţdenník Podvihorlatské noviny, priniesol na titulnej strane správu, ktorú málokto dostatočne pochopil, o prijatí Rotary klubu Humenné do Rotary International. Čo je to ten Rotary klub? K čomu sa zaväzujú jeho členovia? Čo je ich cieľom? Aký vzťah má ku kresťanstvu? ... premýšľal som o týchto, ale aj iných otázkach, ktoré mi vírili v hlave. Čo to znamená? Z uvedeného článku som sa dozvedel, ţe podobné Rotary kluby uţ existujú v Košiciach, Poprade, Trebišove, Roţňave, Martine ...a keď som zapol internet, tak som bol doslova omráčený zistením, ţe týmito Rotary klubmi je posiate takmer celé Slovensko. Na internete som našiel aj článok J. Bouzeka: Rotary Club - Rotariánstvo - Rotariáni uverejnenom v Časopise katolíckeho duchovenstva, ktorý vychádzal v Čechách. Napriek istému časovému odstupu od napísania článku, predsa obsahovo nič nestráca na svojej aktuálnosti. Drahí bratia a sestry! Zamyslime sa teraz nad týmto poučným článkom, ktorý je uverejnený hneď za týmto textom:
Rotary klub - Rotariánstvo - Rotariáni
Čo je to? Medzinárodný spolok, ktorý sa za veľmi krátku dobu úţasne rozšíril po svete. Jedny ho pokladajú za nový druh slobodomurárstva, kým iní tvrdia, ţe sa mu má dôverovať a výstrelky, ktoré tu a tam sa javia ako nepriateľské cirkvi, treba pripočítať na vrub jednotlivcom, alebo jednej skupine, nie však celému zdruţeniu.
Prvý Rotary klub zaloţil advokát Paul P. Harris v Chicagu 23. februára 1905, druhý v St. Franciscu 1908, a následne nato rýchlo vznikali iné kluby, najskôr v Amerike, potom aj na druhých miestach po celom svete.
Ich znakom je zubaté koleso zo šiestimi lúčmi a nápisom "Rotary International―. Vysvetľujú ho takto:
a) pretoţe sa majú zhromaţďovať členovia kaţdý týţdeň u jedného podľa poradia;
b) pretoţe má zomknúť v jedno jednotlivcov, obce i národy;
c) je to vývoj slobodomurárskeho trojuholníka.
Avšak pravdepodobne naznačuje účel zdruţenia, ktorým je vytvorenie jedinej, silnej, široko rozvetvenej organizácie, a ňou povzniesť ľudskú spoločnosť.
Taliansky veľvyslanec v Londýne, barón Chiaramonte Bordonaro, vystihol zameranie klubu prostredníctvom zasadania londýnskeho Rotary klubu, takto: "Je to druh Spoločnosti národov, avšak väčšej než je ona, hoci nepracuje navonok; jej hlavným cieľom je, aby sa národ s národom čo najviac zjednotili v každej oblasti ľudskej pôsobnosti, inteligencie a vedy."
Podľa talianskeho advokáta Omera Ranelletti, sekretára Rotary klubu v Ríme, bolo po desiatich rokoch od zaloţenia Rotary 15 tisíc členov, dnes ale, t. j. v roku 1928, ráta sa ich na 132 tisíc, zdruţených v 2630 kluboch, ktoré prináleţia k 42 civilizovaným národom.
Angličan James Henderson zaloţil prvý taliansky klub v Miláne pred ôsmimi rokmi. Teraz (1928) má Taliansko v hlavných mestách do dvadsať klubov. Fašisti im nedôverovali, pokladajúc ich za slobodomurárske kluby, ktoré sú v Taliansku zakázané. Rotariáni potom urobili vo svojich časopisoch vyhlásenie, ţe sú nezávislí na slobodomurároch a ţe celým srdcom lipnú na fašistickom reţime. K tomu poznamenali viedenské slobodomurárske noviny: "Wiener Friemaurer Zeitung" 1927: ". ..diese mussten alles mögliche tun, um nicht für verkappte Freimaurervereinigungen gehalten zu werden."
Od tej doby sa šíri po Taliansku pod ochranou fašistov, Mussolini vyhlásil, ţe im praje, taliansky kráľ sa stal čestným členom Rímskeho klubu, korunný princ i ďalší princovia savojského rodu dali sa zapísať do Rotary klubov v rôznych mestách.
Rotary Club sa riadi stanovami, spoločnými pre celý svet. Zmenu v niektorom bode stanov smie schváliť iba medzinárodný kongres Rotary. Za aktívnych i čestných členov sa prijímajú len osoby významné, plnoleté, ktoré sú charakterné a bezúhonné a pracujú v akejkoľvek oblasti ľudskej ţivota. Vo výbere sa postupuje prísne, prísna je i disciplína klubov, a tak tvoria akúsi aristokraciu ľudskej spoločnosti.
Aţ na niektoré výnimky má byť podľa stanov zastúpené kaţdé odvetvie len jedným aktívnym členom, ale tlač viacerými členmi. Áno kaţdý väčší denník môţe mať svojho zástupcu v klubu tej krajiny, kde vychádza. Z toho vidno, akú dôleţitosť prikladá Rotary tlači. Kluby sú vcelku autonómne, riadené radou šiestich aţ deviatich členov, ktorá vymenováva rôzne komisie a tie potom pracujú. Viacej klubov sa zoskupuje pod interprovinciálne vedenie a tieto jednotky pod internacionálne riaditeľstvo, ktorého sídlo je v Chicagu; toto vydáva rozkazy pre celú organizáciu a vedie si tak obozretne, ţe nezasvätenec jeho plány neodhalí. Politiku vylučuje, zaoberá sa podľa štatútu len hospodárskymi, sociálnymi a mravnými otázkami. Chce zušľachtiť všetky pracujúce vrstvy, dať priemyslu národné a svetové poslanie a urobiť z obchodu uţitočnú, dôstojnú a čestnú činnosť. Tvrdia, ţe zaloţili novú filozofiu, v ktorej zlúčili praktickú anglosaskú povahu s latinskou citlivosťou, ţe vzbudili záujem o počestnosť - čo bezpochyby veľmi zaváňa slobodomurárstvom. Základnou pohnútkou všetkých rotariánov a všetkej ich aktivity je: slúţiť ľudskej spoločnosti. Kaţdé zamestnanie je dobré a má ideálnu hodnotu, ak slúţi ľudskej spoločnosti. Aby umoţnili spoluprácu všetkým, vylučujú zo svojich zásad kaţdé Credo i nacionalizmus.
"Náš plán," hovorí advokát Harris, "vylučuje skoro úplne Credo, oslavuje aktivitu, a je prístupný protestantom, katolíkom, židom, kresťanom i budhistom. Máme byť spiatočnícki, či postupovať s dobou? Veľký cieľ, ktorý sme si vytýčili, a ktorý chceme s nadšením dosiahnuť, je usilovať o dohodu a šíriť ju, snažiť sa o dobrú vôľu všetkých a všeobecný mier."
"Rotariánska morálka― pripája Herman Dons, "nemá národnosti, ani náboženstva, nepatrí žiadnej politickej strane, je podivuhodne a stoicky neutrálna v najširšom zmysle slova a nanajvýš blahodarná; okrem toho je univerzálna a tým smeruje k medzinárodnej propagácii a aktivite."
"Rotary", vraví advokát Ranelletti, "má úplnú a absolútnu autonómiu v programe, v myslení i v činnosti, je oslobodená od každého puta, každého predsudku i rázu náboženského, politického a iného. Sme a budeme žiarlivo na stráži nad touto autonómiou."
Podľa tejto filozofie sú všetky náboţenstva rovnaké, a ich morálka je výnimočná a stojí nad morálkou všetkých náboţenstiev.
"Osservatore Romano― opisuje, ako sa konajú stretnutia rotariánov v Amerike (a aj inde): Prijímajú sa členovia každého náboženstva; obyčajne pozvú na stretnutie protestantského pastora i katolíckeho kňaza. Všetci členovia sú povinný zúčastniť sa stretnutia raz týždenne, ktoré sa koná obvykle popoludní. Obedujú, každý za svoje. Spievajú sa rôzne piesne; jeden prednáša o nejakom predmete, ktorý zaujíma všetkých. Vládne medzi nimi duch bratstva a rovnosti. Oslovujú sa krstným menom. Katolíckych laikov je pri Rotary málo; skôr len tí, ktorý sú závislí na protestantoch alebo s nimi v obchodnom spojení. Žiaľ i kňazi sa zúčastňujú, aj keď výnimočne. A veľmi často sú kompromitovaní, keďže ráz zábavy, reči a skutkov pri tom je veľmi klzký a ľahkomyseľný. Preto nechápe "Osservatore―, ako môţu byť kňazi členmi Rotary; istotne o tom duchovné úrady nevedia. Významní členovia Rotary nosia pri schôdzkach odznaky na stuhe, podobné slobodomurárskym odznakom.
Aký je katolícky postoj k tejto rotariánskej otázke? Predovšetkým je isté, ţe zakladateľ Rotary, advokát Harris, bol slobodomurárom, slobodomurármi boli aj prví členovia. Hlavný riaditelia Rotary, ak nie sú sami slobodomurármi, tak stoja pod ich vplyvom, ba mnohí sú otvorenými slobodomurármi.
Celý program Rotary je veľmi podobný programom iných spolkov, zaloţených slobodomurármi. Tieto sa snaţia zdruţiť a priviesť pod priamy vplyv slobodomurárstva rôzne stavy a triedy spoločnosti: chlapcov, dievčatá, ţeny i muţov. "Wiener Freimauer Zeitung" ich nazýva "odnožami amerického slobodomurárstva" a hovorí, ţe mnohé uţ zapustili veľmi hlboké korene. Pre zdruţenie muţov boli vytvorené "kluby― rozmanitých typov.
Rotary Cluby sú nielen svojím pôvodom, ale aj svojimi prejavmi, svojimi vzťahmi i svojou činnosťou slobodomurárske. V Mexiku sa spolu s Callesovou vládou podieľali na krutom prenasledovaní katolíckej cirkvi a vyvinuli aktívnu protestantskú propagandu. Arcibiskup zo Santiaga vydal pre svojich veriacich túto inštrukciu: "Hľa, konkrétny príklad metódy Rotary Clubu: mexická Y. M. C. A. (YMCA) organizovala pred rokom veľkú zbierku pol milióna pessos na podporu protestantskej propagandy. Zjazdu spisovateľov predsedal metodistický biskup Mojžíš Saenz, podtajomník ministerstva vyučovania. Katolícki poddaní boli donútení vydržiavať vlastnými peniazmi protestantskú propagandu! A medzi poprednými činiteľmi, poverenými zbierkou na tieto protestantské fondy Y. M. C. A (YMCA)., boli a aj verejne vystupovali mexický rotariáni." (Ord. list. Arcib. Santiago z 31. marca 1927.) Robert Greenfield, protestant a slobodomurár, píše vo svojej práci "Náboženská otázka v Mexiku" (New York, 20. december 1927), ţe slobodomurárstvo pouţíva v Mexiku a v iných štátoch latinskej Ameriky Y. M. C. A. (YMCA) a rotariánov k potláčaniu katolicizmu a chce ho vyhubiť s koreňmi, aby rozšírilo panamerický vplyv.
Revue veľkej švajčiarskej slobodomurárskej lóţe, menom »Alpina«, opisuje stretnutie lóţe, na ktorom sa jednalo o Rotary Kluboch, a uverejňuje ich mravný zákonník, ich cieľ, povinnosti a hlavné body ich filozofického systému. S uspokojením uvádza, ţe v rotariánskych kluboch je mnoho »bratov«, čo vraj je ľahko pochopiteľné, ak sa zoberie do úvahy, akými zásadami sú vedený. (Bern, 30. apríla 1927.)
Bulletin španielskeho Veľkého Orientu (11. január 1928) píše:
"Prednedávnom otvorilo slobodomurárstvo dvere doktorovi Vincenci Dávile, prezidentovi venezuelského Rotary, ktorý tu prednášal. Lahodilo nám, keď sme počuli, že sú slobodomurári znamenitými propagátormi ich klubu, a že nás pokladajú za svojich starších bratov, veď je medzi nami a nimi toľko styčných bodov."
"Wiener Freimauer Zeitung", orgán Veľkej viedenskej lóţe (1928), tvrdí, ţe v Londýne je veľmi kvitnúca slobodomurárska lóţa, ktorej členmi môţu byť len rotariáni.
V iných krajinách, kde by otvorené slobodomurárske stanovisko Rotary Klubu bolo nepriaznivo prijaté, počínajú si veľmi prefíkane. Radi prijímajú za členov aj dobrých katolíkov, kňazov, ba i biskupov, ktorí istotne nepoznajú ich úmysly, a rozprávajú o náboţenstve vo svojich listoch veľmi úctivo. Tak sa robilo hlavne v Španielsku, kde chceli odstrániť prudkú polemiku tlače o povahe Rotary.
Áno, ich bulletin uverejnil, pravdaţe vymyslenú, správu o audiencii, ktorú vraj povolil Pius XI. skupine rotariánov po medzinárodnom kongrese Rotary v Ostende 1927. Rovnako španielskymi novinami prebehla správa, ţe národný kongres rotariánov, ktorý sa uskutočnil v máji 1928 v Barcelone, bol zahájený spevom: Veni Creator. Bolo to napísane na oklamanie verejnosti.
"E1 Siglo futuro" dňa 12. júna uverejnil pravdu: kongresisti po bankete v Manserrato navštívili tamojšiu slávnu svätyňu, a ich dámy, ktoré ich sprevádzali, zaspievali tam mariánsku pieseň! To bolo všetko.
(Pokračovanie v budúcom čísle)
(Podľa Civiltá Cattolica, 1928, 1929.), J. Bouzek, in Časopis katolíckeho duchovenstva roč. 71 (96), 1930, zošit 9-10, s. 824-831.;http://depositum.cz/knihovny/ckd/tiskclanek.php?id=c_19145;http://katolicka-kultura.sweb.cz/rotary_club/rotary_club.html
spracoval ThDr. Ondrej Chalachan, PhD.

Rotary klub - Rotariánstvo - Rotariáni
V Taliansku občas pozývali rotariáni cudzích prelátov na svoje bankety a slávnosti, dali účastníkov fotografovať a potom rozširovali fotografie na dôkaz svojej nestrannosti. Ba podozrenia a pochybnosti o Rotary boli tak silné a rozšírené, že prezident medzinárodnej Rotary, Mistr Harr Rogers, bol nútený vyhlásiť na zmienenom kongrese v Ostende, že, aj keď on sám je slobodomurárom, jednako Rotary sú bez slobodomurárskeho vplyvu. Podobné prehlásenie bolo dané belgickým katolíckym mládencom, ktorí sa priamo pýtali Rotary, že či má slobodomurársky pôvod. Kto sa pýta...
Aj predseda talianskych Rotary klubov, Felice Seghezza, tvrdo protestoval proti tomu, čo napísali "Tribúny" a "Osservatore Romano" otvoreným listom, že každé podozrenie proti Rotary je bezpodstatné. (Ako by aj nie? Je to v Taliansku!)
Z povedaného vysvitá:
1. Rotary sú slobodomurárskeho pôvodu;
2. v mnohých krajinách sú v najužšom spojení so slobodomurárstvom;
3. niekde sa prejavujú a prejavili ako otvorení nepriatelia katolicizmu.
To však nie je všetko. Zákonník rotariánskej morálky je úplne odlišný od katolíckej morálky: je to čistý individualistický utilitarizmus, zastrený humanistickými ideálmi. Základný zákon slobodomurárskeho kódexu, vyhlásený na všeobecnom zjazde v St. Louis 1923 za "dobrý a panujúci", znie: "Kto lepšie slúži (rozumej spoločnosti), viac z toho ťaží." Ten istý zjazd prehlásil: "Rotary je vo svojom základe filozofiou života, ktorá sa snaží zmieriť večný spor medzi túžbou po vlastnom prospechu a povinnosťou slúžiť blížnemu. Je to filozofia služby: "Prv niečo dať, než myslieť na seba". Je to dôsledok hlavnej zásady. A zaväzuje všetkých rotariánov, aby prijali túto filozofiu "služby" bez tajnej prísahy, každý podľa svojho spôsobu, nezväzovaný žiadnou dogmou alebo vierou.
Z toho vysvitá, že cieľom každej finálnej aktivity je vlastný prospech jednotlivca. Týka sa to každej činnosti, intelektuálnej aj náboženskej. Prezident kongresu v Ostende dáva rotariánstvu úlohu, aby vychovávalo všetkých ľudí a všetky inštitúcie, akoby bol poverený všeobecným poslaním hlásať novú dokonalosť, doposiaľ neznámu ľuďom. Neuvádza ako puto spoločného spolužitia ľudstva autoritu a spravodlivosť, ale nejakú rovnosť práv, ktorých povahu a rozsah neudáva.
V tejto filozofii sa stráca každá stopa Boha stvoriteľa, ktorý rozdeľuje stvoreniam svoje talenty, aby ich používali, nie ako ich absolútni páni, ale ako verní sluhovia, ktorí z nich majú vydať počet nebeskému Hospodárovi až do posledného haliera, ako jednoznačne učil Spasiteľ vo svojom podobenstve o talentoch.
Rovnako slobodomurárstvo hlasá, že je potrebné nahradiť všetky pozitívne náboženstva jediným pravým náboženstvom, totiž náboženstvom humanity, ľudskosti. Nie je tu nápadná zhoda?
Anderson určuje v VI. hlave prvých slobodomurárskych stanov vzťah slobodomurárov k náboženstvu takto: "Ako slobodomurári všetci vyznávame "univerzálne náboženstvo", je to také, ktoré je spoločné všetkým ľuďom: aby boli dobrí a úprimní a čestní, nech sa už volajú akokoľvek a veria v čokoľvek".
Teda teoreticky hlása slobodomurárstvo náboženskú neutralitu. To sú očividne naturalistické zásady, odsúdené pápežom Levom XIII. v encyklike: »Humanum genus.«
Je teda Credom slobodomurárstva (v teórii) i rotariánov: náboženský indiferentizmus: Boh je vylúčený a zavádza sa morálka, zbavená každého náboženského pojmu. Aká je však chudobná, neistá a slabá, dokazuje ovocie, ktoré priniesla krajinám, kde sa rozmohla, tam počestnosť a mravná neporušenosť rýchle poklesla. Takto už písal Lev XIII. v roku 1884.
Čo by povedal dnes? Zakúšame jej "blahodarné" účinky na vlastnom tele.
Zakladateľ Rotary a Ježiš Kristus: aký rozdiel! Prvý vylučuje každé Credo, chce oslavovať len činy, a otvára svoje kluby protestantom, katolíkom, židom, kresťanom i budhistom!
Druhý, Ježíš Kristus dáva jedinú morálku pre všetkých, morálku, ktorá spočívajúc pevne na nemeniteľnom Crede, zaväzuje všetkých svojich vyznávačov v praxi k úcte a láske a k účinnej pomoci každému blížnemu, aj inovercovi a ateistovi a snaží sa nahradiť celému ľudstvu stratený raj. V tamtej je cieľom služby, preukazovanej spoločnosti, osobný prospech, tu väčšia česť a sláva Božia, služba samotnému Spasiteľovi, podľa jeho slov: "Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili." (Mat 25, 40)
Môže byť katolík členom Rotary Clubu?
Uvedomelý katolík, ktorý je hrdý na svoju pravú vieru, váži si ju, ďakuje Bohu za ňu a je ochotný pre ňu i zomrieť, nemôže byť členom spolku, ktorý svojimi stanovami jeho vieru znižuje na úroveň každej falošnej sekty, ba i pohanstva, ktorý pod zámienkou náboženskej tolerancie a pod zámienkou myšlienky slúžiť spoločnosti berie mu úctu k jeho náboženstvu, kýve jeho pevným presvedčením tak dlho, až opustí pôdu právd viery a autority neomylnej cirkvi, aby na jej miesto postavil svoj ľudský rozum a jeho kritiku. Pripraviť ľudstvo o vieru: to je cieľom rotariánstva.
Naša náboženská tolerancia musí byť iná, než je tá slobodomurársko - rotariánska. To uznáva aj slobodomurár Albert Lantoine, ktorý v článku "La Morale maconique" (Geneva 1023) napísal:
"Keď potupujeme katolicizmus pre jeho náboženskú intoleranciu, ktorú prejavoval po celé stáročia a prejavuje stále, pochádza naše rozhorlenie z pýchy a obmedzenosti. Veď všetci tí, ktorí majú určité presvedčenie a sú si istí, že slúžia pravému Bohu, nemôžu nemať súcit s tými, ktorí majú iné presvedčenie. To je skutočnosť, ktorú možno pozorovať vždy, nie len u laických spolkov, ale aj u náboženských spoločností."
Zdá sa to teda zvláštnym, že slobodomurárstvo na jednej strane priznáva, že ten, kto má úplnú istotu o svojej pravde, nemôže byť tolerantným v slobodomurárskom zmysle a nemôže pokladať za rovné každé učenie, dobré i zlé, a na druhej strane toľko sa rozčuľuje nad klerikálnou intransigenciou. - Ale nie je to úplne nelogické. Ten istý Lantoine vysvetľuje zdanlivý rozpor.
"Slobodomurárstvo je založené na tolerancii. Kto do neho vstúpi, musí predovšetkým vyznať, že nič nevie, a že nič z toho, čo vie a čomu verí, nie je nezmeniteľné. Prijímajú sa síce vyznávači všetkých náboženstiev, ale s podmienkou, že každý je slobodný, že sa má rozumovo vyvíjať a hľadať čistú pravdu. V tom mu nesmie byť na škodu jeho náboženské presvedčenie, žiadna dogma nesmie ho brzdiť v hľadaní čistej pravdy. Preto musí svoje náboženské presvedčenie podrobiť revízii a zbaviť sa každého dogmatického záväzku a snažiť sa o dosiahnutie čistej pravdy, ktorá je nad všetkými dogmami, ale je nedosiahnuteľná."
Čiže filozofiou slobodomurárstva je skepticismus: ten vraj, že je normálnym stavom ľudského rozumu. - Nie je to nič nové. Už Pilát odpovedal Ježišovi na jeho vyhlásenie: "Ja som sa preto narodil a preto som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde", - skeptickým: "Čo je pravda?"
Teda nie istota, pochádzajúca z jedinej pravej viery v Boha, ale zúfalý skepticizmus je filozofiou a teológiou slobodomurárov. Preto teda každý slobodomurár musí byť indiferent-ným ku každému náboženstvu, všetky musí pokladať za rovné si, aby všetky prekonal a zničil.
Je to diabolský plán; nevysvetliteľným zostává, ako môže byť katolík, ba i kňaz vyznávačom takého učenia a služobníkom pekla! Táto filozofia je spoločná slobodomurárom i rotariánom!
Ešte jedna dôležitá okolnosť osvieti povahu rotariánstva. Prišiel, je riadený a finančne podporovaný z Ameriky. Prečo? Je zaiste známe celému svetu, aký obrovský tlak vyvíja americký kapitalizmus, aby rozšíril svoj politický a hospodársky vplyv na celý svet. Má investovaných mimo Spojených štátov asi 14 miliárd dolárov, z nich asi 3,5 miliardy v Európe; jeho export značne prevyšuje import. Preto sa snaží upevniť mravným vplyvom túto hospodársku hegemóniu. O tento cieľ sa snažia všetky tie spolky a sekty, navonok mravne výchovné a humánne, ktoré Amerika udržuje ohromnými sumami. Za protestantskými a metodistickými misiami, za YMCAmi a YVCAmi sa skrývajú často veľmi vplyvné a čulé skupiny industriálne a finančne americké.
Predovšetkým sa to týka Rotary klubov: mnohí v nich vidia nástroj angloamerickej expanzie. Angloamerické slobodomurárstvo chce využiť depresiu, v ktorej sa teraz nachádza európske slobodomurárstvo, aby premohlo vplyv latinského slobodomurárstva. Zhromažďuje pod svoju vlajku najlepších pracovníkov európskych štátov, dosadzuje ich v rotariánských kluboch na vysoké miesta a robí ich tak zástancami americkej industrie, financií a politiky.
Nie je možné popierať, že politický a konzulárni úradníci a zástupcovia veľkých anglických firiem majú privilegované miesta v Rotary kluboch. Amerika a Anglicko má vo vedení Rotary veľkú prevahu. Z 2639 Rotary klubov, roztrúsených po celom svete, patrí 2088 Amerike (Spojeným štátom), 85 Kanade, 254 Veľkej Británii; a len 212 klubov je roztrúsených v ostatných 38 štátoch. Z toho je zrejme, kto má v rukách riadenie celého Rotary Clubu.
Táto obrovská organizácia predstavuje veľké nebezpečenstvo pre katolícke náboženstvo i pre mravnosť národov. Je dokázané, že všade tam, kde zapustila pevné korene a domohla sa vplyvu, zaujala nepriateľské stanovisko voči cirkvi.
Radi priznávame, že v Rotary kluboch sú i takí členovia, ktorí nie sú slobodomurári, ba ani s nimi nesympatizujú, ani z ďaleka nepomýšľajú stavať sa proti cirkvi; ale predsa keby dobre porozmýšľali nad programom Rotary a jeho cieľmi, nemohli by v nich s dobrým svedomím zotrvať. Keby sa jednalo o nejakú priemyselnú alebo obchodnú spoločnosť, nebolo by to tak zlé. Ale Rotary majú mravný cieľ, majú mravný katechizmus, majú mravné príkazy. To však nie je katolícka morálka, pravá; aj keď by ju neprijali nekatolíci. Je to morálka nezávislá, laická, na ktorej by sa mali zhodnúť všetci ľudia, totožná s morálkou slobodomurárov, ktorú tak energicky zavrhol Lev XIII. Pokladá všetky náboženstva za rovné si, chce moralizovať svojich členov a pritom sa v podstate odlišuje od jedinej pravej morálky Ježiša Krista. Preto ju zavrhlo toľko katolíckych časopisov, preto španielsky episkopát zakázal veriacim členstvo v Rotary. "Kto nie je so mnou, je proti mne." (Mt 12, 30).
(Podľa Civiltá Cattolica, 1928, 1929.), J. Bouzek, in Časopis katolíckeho duchovenstva roč. 71 (96), 1930, zošit 9-10, s. 824-831.; http://depositum.cz/knihovny/ckd/tiskclanek.php?id=c_19145; http://katolickakultura.sweb.cz/rotary_club/rotary_club.html
spracoval ThDr. Ondrej Chalachan, PhD.

http://www.grkat.he.sk/mesto/sites/all/img/casopis/2011/14-2011.pdf
http://www.grkat.he.sk/mesto/sites/all/img/casopis/2011/15-2011.pdf






Na Slovensku je 15 klubov s 350 členmi, jeden z klubov DOVINA je čisto dámsky. Okrem Bratislavy kluby sídlia napríklad v Nitre a Banskej Bystrici. Najnovší vznikol 1. mája v Kremnici. Peter Lipa patrí k členom Lions: "Ešte voľakedy na začiatku 90-tych rokov ma oslovil Peter Mikulík a Andrej Glatz. Dlho som neváhal. Etický kódex lionistov sa mi pozdával...." "Zmysel členstva uznávaných osobností v kluboch vidím v presadzovaní verejných záujmov," hovorí člen B´nai B´rith Boris Plintovič. U rotariánov je pred krstom nováčika niekoľkotýždňový overovací proces. U slobodomurárov ešte dlhší. Na internetovej stránke slovenských slobodomurárov sa píše: "Členom lóže sa môže stať každý, kto je schopný povzniesť sa nad svoje náboženské, politické a rasové predsudky." Žiadni dogmatici, fašisti, krajní pravičiari. Cieľom lóží je zhromaždiť najlepších a najvzdelanejších predstaviteľov miest a štátu. Pre Rotary klub ma získal známy architekt Martin Kusý. Bolo to pre vyše desiatimi rokmi. Stal som sa vlastne jedným zo zakladajúcich členov bratislavského klubu. Vedel som, do čoho idem, pretože o zameraní Rotary som vedel od mojich nemeckých priateľov," vraví Peter Michalica, ktorý sa podieľal aj na založení klubu v Banskej Bystrici. krátené z: Brejk, jún 2004. str. 57 - 60
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 SomTenKtorySom SomTenKtorySom | 2. srpna 2012 v 1:04 | Reagovat

Stanovisko cirkvi ma neveľmi zaujíma, čo však viem, v rotary sa zgrupujú bohatí (na Slovensku známi aj ako "podnikatelia"). Kto má moc, peniaze a je pánom svojho času, ten vyhutuje kadejaké huncútstva. Neviem si však predstaviť ten spolok v slovenských reáliách, vzhľadom k pôvodu a technikám "podnikania" mnohých našich kapitalistov, mám na mysli mafiánskych. Čo už dobrého pre spoločnosť môže takýto odpad ľudskosti vyprodukovať, to neviem.

2 Em Em | 2. srpna 2012 v 7:33 | Reagovat

Bolo mi divné, že Fico vystupuje neoholený (dúfam, že sa aspoň umýva) akp nejaký rabi...

3 major Haluška major Haluška | 2. srpna 2012 v 11:05 | Reagovat

Správne. Pretože, vojak má byť uvedomelý a oholený.

4 drkami drkami | Web | 2. srpna 2012 v 11:18 | Reagovat

Ahoj, byla bych moc ráda kdyby ses zúčastnil/a mojí fotosoutěže :) http://drkami.blog.cz/1208/fotosoutez-pro-mazlicky-prihlaska

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.