Zisti kto si a rob to úmyselne.

Európa je poddanský štát, plný panstiev

22. ledna 2014 v 5:15 | afinabul |  NBS
Niektorí konšpirační teoretici už desaťročia hovoria o skupinke bohatých ľudí ako o majiteľoch dolára, či majiteľoch sveta. Priznám sa, neveril som im nikdy. Ale až na staré kolená som začal chápať, čo tým mysleli. V podstate majú a vždy mali pravdu, svet totiž začínajú ovládať ľudia, ktorí majú obrovské množstvá majetku i peňazí a pritom nie sú vo vláde. Je to úplne rovnaké ako pred 500, či 2000 rokmi. Z kráľa sa stal majiteľ nadnárodných korporácií, jednotlivé panstvá sa premenili na štáty so svojimi správcami - vládou. Len bežný človek ostal bežným človekom, celý život musí robiť preto, aby sa mal jeho pán lepšie. Či skôr páni, veď odovzdáva časť svojej práce majiteľovi podniku a časť vláde. A za to, že poslušne vykonáva svoju prácu dostáva odmenu, môže predsa "slobodne" žiť, dokonca aj cestovať do zahraničia a kúpiť si televíziu.

Na úvod si zhrnieme pár faktov, ktoré platia nielen na Európu, ale na celý svet. Považujem to za potrebné, nakoľko všetko so všetkým svojim spôsobom súvisí, aj keď si to už málo kto uvedomuje. Podstatou je poznatok, že vnímanie sveta človekom je iné, ako je v skutočnosti, prežitie života nám totiž diktuje spoločnosť. Základom je:

- každá jedna vláda je prepojená s nejakou korporáciou, či záujmovou skupinou. Peniaze do spriaznených rúk sa odlievajú zo štátov na všetkých úrovniach. Od najmenšej štátnej firmy až po tie najväčšie. Jednoducho povedané, ide o vyššiu úroveň kapitalizmu.

- veľké súkromné spoločnosti a nadnárodné korporácie dokážu meniť zákony vo svoj prospech, dokonca návrhy zákonov si chystajú samostatne a prostredníctvom svojich lobingových štruktúr si zabezpečujú ich prijatie vo vláde.

- farmaceutické firmy majú množstvo objavov a liekov, ktoré dokážu efektívne liečiť. Mnohé z objavov majú už 5 - 10 rokov, avšak stále sú verejnosti a trhu neprístupné. Často krát - zámerne!

- čím ekonomicky rozvinutejší je štát, tým viac má tendenciu kontrolovať svojich občanov. Zároveň štátne informačné služby zbierajú informácie o občanoch v rozsahu, ktorý si ani veľa ľudí nedokáže predstaviť.

- obrovské masy spoločnosti rezignovali na potreby lepšieho života, konzumný život im vytvoril akúsi realitu šťastného života, vďaka mediálno psychologického pôsobenia korporácií a médií. Manipulácia s vedomím je na každom kroku. Neustále sa zvyšuje tok a objem informácií, ktoré ľudia prijímajú, čo núti mozog automaticky selektovať a neukladať aj potrebné informácie.

- ľudia nie sú slobodní! Neustále sa sprísňujú zákony, vznikajú nové obmedzenia, toľko obmedzení nebolo nikdy, ani pred 500, či 2000 rokmi. Žiaľ občania sú neustále presvedčovaní o tom, že žijú v demokratickom svete, čo si mnohí naivne mýlia s pojmom slobody.

Dovolím si odvážne povedať, že na Slovensku je ešte menej slobody ako v USA. V štátoch si kúpim kus lesa v horách, napílim si stromy, postavím si zrub, kde môžem žiť. Živiť sa môžem poľnohospodárstvom, chovom a lovom zvierat. A to všetko bez nejakej byrokracie. Na Slovensku si kúpim les, ale nemôžem si bez povolenia spíliť stromy, ktoré uznám za vhodné, nemôžem si postaviť bez povolenia zrub, nemôžem chovať zvieratá bez oznámenia, či povolenia a o love na už nemusím ani vyjadrovať.

Viete tento systém v štátoch sa aspoň trošku približuje k slobode. Nie ako ten Európsky "demokratický" štandard, ktorý je tisícročia budovaný na poddanstve. A toto poddanstvo neustále v Európe v určitej forme ostáva stále, čo je veľmi smutné, veď uznajte máte pozemok, ale nemôžete si na ňom robiť nič bez povolení. Tu vôbec nejde o bezpečnosť, o neovplyvňovaní susedov, či ochranu prírody. Tu ide stále o formu poddanstva! Ak niekto z Európy hovorí o slobode a demokracií, tak mu vždy skočím do reči a otvorene mu poviem, že žije len v ilúzií slobody a demokracie. Demokracia môže byť tak neskutočne prekrútená a zmanipulovaná, že v konečnom dôsledku ide o najhorší možný systém. Lebo ak sa manipuláciu presvedčí väčšina spoločnosti, že niečo je správne, tak sa musí celá spoločnosť tým riadiť, aj keď ide o absolútny nezmysel. A také novodobé zákony. Máte pocit, že vznikajú pre skvalitnenie života ľudí? Už desiatky rokov si osobne myslím pravý opak.

Množstvo čitateľov si tento článok prečíta a povie si, že načo toto všetko píšem, prípadne nahnevano zavrú stránku s tým, že ich len obrala o čas, veď si mohli prečítať niečo iné. Zábavnejšie, vtipnejšie, či komerčnejšie. Ospravedlňujem sa Vám za to. Máte pravdu, tento článok naozaj nič nezmení, nič nerieši, potraviny nebudú lacnejšie, svet sa nestane krajším! Ale ak neustále nebudú ľudia upozorňovať na to, aký svet v skutočnosti je, tak ešte viac ostatní ľudia zostanú pasívny.

Niekomu pre šťastný život stačí naozaj málo. Celý život splácať hypotéky, kupovať si všetko na úver, neoponovať vláde a systému. Ráno vstať ísť do práce, z práce do nákupných centier, na pohárik do obľúbeného baru, pozerať hlúposti v televízií a celý život prežiť v nejakej pochybnej realite, ktorú vymodeloval systém mocných pánov. Ale je to stále to isté poddanstvo, ako to bolo pred stovkami rokov.

Len veľmi ťažko sa to vysvetľuje, len veľmi ťažko sa poukazuje na tieto skutočnosti, veď miliónom ľudí tento spôsob života vyhovuje, jednoducho chcú tak žiť. Ale nepáči sa mi, že ak niekto chce žiť skutočne slobodne, tak sa automaticky stáva vyvrheľom, asociálom, lavicovým extrémistom, či dokonca niečim menejcenným v spoločnosti. Tomuto systému to tak vyhovuje, veď je neprípustné, aby ľudia boli slobodnejší ako to vláda povolila.

Svet je navyše postavený na neskutočnej naivite občanov, totiž slepo veria, že zvolením vhodných kandidátov do vlády sa niečo zmení. To je veľký omyl, lebo do vlády sa dostane iba ten, kto má peniaze a mediálno politickú podporu. Peniaze znamenajú moc a možnosti, stále je to rovnaké ako v minulosti. Kto privoňal k politike dobre vie, ako to naozaj chodí, o čom hovorím. Bez rozsiahlej kampani, ktorá stojí milióny dolárov sa voliči jednoducho nedozvedia o danom kandidátovi, nedostane sa kandidát do povedomia voličov. Lenže kde zohnať peniaze na kampaň? To je tá správna otázka! Od sponzorov, od korporácií? Nuž, ale vždy je niečo za niečo, niekto bohatý rád zaplatí kampaň, ale bude chcieť za to isté výhody.

Vzniká tak neskutočný začarovaný kruh, avšak na druhej strane je však pochopiteľné, že systém funguje v tomto duchu. Systém kapitalizmu a demokracie je postavený na takýchto základoch, na prepojení kapitálu a vlády! Veľa ľudí ešte stále hľadí na kapitalizmus ako na možnosť zarobiť peniaze, ako podnikať, ako robiť sám na seba. To je síce pekné myslím si, že aj správne, ale zamyslel sa niekto nad tým, čo je cieľom, či stropom kapitalistického systému? Či sa Vám to páči, alebo nie, v cieli vznikne úzka skupina úspešných ľudí, ktorá bude vlastniť všetko živé i neživé na tejto planéte, a to im dá neobmedzenú moc. Moc vlastniť a moc vládnuť. Ak máte iný názor, prispejte do diskusie, veď viac názorov skôr nájde riešenie..

Veľké banky, korporácie a politikov spája jedna vec. Na verejnosti sa často tvária ako zdravá konkurencia, prebiehajú medzi nimi mediálne boje, avšak v skutočnosti je všetko iné. Úplne iné! Dvaja politici na seba nadávajú na verejnosti a pritom sú v súkromí kamaráti. To je bežná prax, poznám dvoch senátorov, ktorí si nevedia prísť na meno, občas sa zdá, že sa pred kamerami idú pomaly pozabíjať. Majú plné ústa nenávisti, každý jeden obhajuje svoj politický a spoločenský smer a odmietajú spoločne hľadať zhodu, ktorá by prospela občanom. Ale keď prídete na nejakú oslavu pre skupinu kamarátov môže sa stať, že zrovna tam stretnete týchto dvoch rivalov, ako sa spolu zabávajú, predbiehajú sa v spomienkach na príhody zo svojho života a samozrejme smejú sa na svojich vzájomných vyjadreniach pred médiami. O tom, že spoločne kujú rôzne pikle, je úplne zbytočne písať - je to samozrejmosť. Ale tento jav nie je iba v politických kruhoch.

Aj majitelia bankových domov, korporácií, či finančných investičných skupín sú na tom rovnako. Poznajú sa veľmi dobre, dohadujú spoločný postup pre svoje podnikanie a svoje oblasti pôsobenia. Inak by to ani nešlo, veď iba dokonalá spolupráca a spoločný prístup prináša obrovské zisky. Či už ide o stanovenie cien, postupu voči vládam a politikom, alebo mediálneho ovplyvňovania verejnosti. V skutočnosti všetky spomenuté oblasti (banky, korporácie a politici) vytvárajú akési puzzle, všetko do seba zapadá a tvorí jeden veľký celok. Celok, ktorý určuje koľko zarobíte, koľko zaplatíte na daniach, koľko zaplatíte za tovar a služby. Oni určujú ceny, nie trh, ako to ekonómovia s obľubou tvrdia.

Žiaľ, pre väčšinu spoločnosti je takáto informácia nepodstatná, pričom sa od nej odvíja všetko, čo sa v spoločnosti deje. Treba si uvedomiť, že to je realita! Kladiem si často otázky. Dá sa s tým vôbec niečo robiť? Majú občania ako spoločnosť silu zmeniť tieto dohody mocných? Odpovede vždy končia v slepých uličkách. V aktuálnom systéme a v zriadení neexistuje momentálne žiadna páka, ktorá by zmenila tento jav. Nechcem písať pochmúrno a negativisticky, ale opäť musím zdôrazniť, že to je realita.

Množstvo ľudí hlása, že pomôže iba revolúcia tvorená zdola, bežnými občanmi. Ale to je nezmysel, lebo stále je veľmi veľa ľudí, ktorí sú jednoducho so svojim životom spokojní! Okrem nich existuje druhá veľká skupina, ktorým je jedno, čo sa deje v systéme, trápi ich skôr, ako bude pokračovať ďalšia epizóda ich obľúbeného seriálu. Ak si zameníme tieto dve skupiny na čísla, ostanete prekvapený výsledkom. Nespokojná skupina, ktorá chce zmenu a je ochotná pre to aj niečo spraviť je vlastne menšina v spoločnosti. A čo hlása demokracia? Väčšinový názor spoločnosti je predsa záväzný pre celú spoločnosť.

Rád by som zvýraznil na záver jeden fakt. Je úplne jedno aká demokratická vláda, aký prezident vládne ľudu! V každej vláde sa nájde aj zopár dobrých a aj zopár zlých ľudí. Avšak nie je jedno, čo si myslia o rozhodnutiach politikov občania. Ak sa väčšina občanov rozhodne, že sa im nejaké rozhodnutie prijaté vládou nepáči a dajú patrične najavo svoju nespokojnosť, tak vláda svoje rozhodnutie zmení. Jednoducho bude nútená, občania predsa tvoria štát a o tom to celé je...
Pri šírení článku na nekomerčné účely, je vždy potrebné uviesť zdroj s aktívnym spätným odkazom!

PS: V texte možno nájdeš gramatické chyby, štylistické prehrešky. Ospravedlňujem sa za to! Som bežný človek a nie spisovateľ, alebo gramatický korektor. Moja slovenčina je žiaľ veľmi chabá, školy som absolvoval v štátoch, kde žijem skoro 50 rokov. Niektoré chyby vznikli aj počas prekladu do Slovenského jazyka, prižmúrte prosím jedno očko. Ďakujem!

 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 skala skala | 22. ledna 2014 v 19:25 | Reagovat

Tak nám treba, nepotrebujeme Boha, máme teda kráľa a to aj s jeho kráľovským právom. Kto nechápe a chce pochopiť nech si prečíta Samuel a Šaul, 8-15.

2 Jana Jana | 22. ledna 2014 v 20:40 | Reagovat

ano, pravda...  my sme sa nutene vratili po siedmych rokoch z UK, a toto nase male zakomplexovane Slovensko som prekrstila na Absurdistan.... ked ludom vysvetlujem ze tuto realitu treba zmenit, a nie je to ani tazke, len si uvedomit prave hodnoty, kazdy sa na mna pozrie, ako keby som mala dve hlavy ! preco nechcem mat telku, ked su tam take potrebne veci ako televizne noviny a podobne.....

3 tunel68 tunel68 | E-mail | 23. ledna 2014 v 22:45 | Reagovat

Kontaktuj ma Janka....snáď zmeníme aspoň 10% a dáme stádu určitý smer,aby zabudli na SMER!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.