Zisti kto si a rob to úmyselne.

Kračún či Viľija

24. prosince 2015 v 13:45 | afinabul |  Deje sa toho toľko
Rádio:

Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo všetko, čo sa týkalo zdravia, úspechov, budúcej úrody i osobného života. Je predvečerom slávnosti Kristovho narodenia. Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by to znamenalo nešťastie a zlým znamením bolo, ak bolo potrebné niečo si požičať. Pôst sa končil, keď vyšla na oblohe prvá hviezda.
Ľudia sa po celý tento deň snažili kontrolovať svoje konanie, pretože sa verilo, že kto ako prežije tento deň, tak bude žiť a robiť po celý budúci rok. Kto v tento deň ráno, ešte pred jedlom kýchol, mal sa dožiť vysokého veku. Črepy v tento deň predpovedali nešťastie v rodine. Rovnako sa v tento deň nesmela zavesiť opraná bielizeň, pretože sa verilo, že ten, komu patrí, čoskoro umrie. Ak gazdiná vlastnila sliepky, nesmela pri štedrovečernom stole obsluhovať, aby kvočky nevstávali z nevysedených vajec.
Magická moc sa pripisovala vianočnému pečivu. Na Štedrý deň ešte pred svitaním piekli gazdiné vianočné pečivo. Podľa zaužívanej tradície muselo byť obradové pečivo hotové ešte pred východom slnka a čo bolo ešte dôležitejšie, gazdiné museli mať pečivo hotové ako dar pre koledníkov. Po vymiesení cesta na vianočné pečivo a chlieb si gazdiná poutierala ruky o ovocné stromy, aby na budúci rok dobre rodili. Často z upečeného pečiva vyhadzovali sliepkam, aby dobre znášali vajcia. Bývalo tiež zvykom piecť z vody a múky figúrky domácich a hospodárskych zvierat. Tie potom hospodár zavesil nad chliev, stajňu, kurník i psiu búdu, aby zvieratá v novom roku dobre prospievali. Táto obyčaj pretrváva do dnešnej doby v podobe vykrajovaného pečiva rôznych tvarov, ktoré poznáme všetci.
Vo vianočných obradoch malo pečivo mimoriadny význam. Okrem chlebov, posúchov a opekancov sa na Vianoce piekli aj koláče z kysnutého cesta. Dostatok pečiva mal byť predzvesťou hojnej úrody v nastávajúcom roku. Na Štedrý večer sa mal každý najesť dosýta. Svedčí o tom aj frazeologické prirovnanie - najedol sa ako sedliak na Vianoce. Odísť od stola so žalúdkom nasýteným iba naoko značilo vystaviť rodinu nebezpečenstvu, že bude planý rok. Vianočné jedlá požívali osobitnú úctu. Zo štedrovečerného stola sa nemohlo nič vyhodiť, odkladali sa aj odrobinky, ktoré vraj pomáhali, keď ochorel dobytok. Myslelo sa aj na statok v maštaliach a chlievoch. V tento deň mu patril lepší pokrm. Zvieratá zas na oplátku rozprávali ľudskou rečou. Kto mal trpezlivosť a ostal okolo polnoci v maštali, mohol sa vraj všeličo dozvedieť. Cez deň sa jedlo veľmi málo, a aj to len bezmäsité jedlá. V niektorých oblastiach bývalo zvykom jesť v tento deň iba koláče s mliekom. Vo vianočných zvykoch sa veľmi často vyžadoval prísny pôst. Trval až do chvíle, keď sa na oblohe ukázala prvá hviezda. Z dobových prameňov je známe, že už v 14. storočí sa tiež prestieral k sviatočnej večeri obrus, napriek tomu, že to inak nebolo vôbec bežné. Verilo sa, že mŕtvi predkovia môžu so živými zdieľať Štedrovečernú večeru, preto sa pre nich tiež prestieralo. K tomuto zvyku sa tiež viazal zákaz zametania (aby sa nevymietli mŕtve duše z domu) a pradenia, navíjania a tkania (aby sa duchovia nepomstili na úrode ľanu). Na štedrý večer nesmel nikto sedieť oproti dverám do ulice, aby on alebo niekto z rodiny nezomrel. Nikto nesmel kýchnuť alebo na niekoho hlasno zavolať, aby si ho nenašla smrť.
Na štedrovečernom stole mali byť všetky plodiny, ktoré sa na hospodárstve dopestovali. Z tradičných jedál sa konzumovali predovšetkým pečené a varené cestoviny, varený hrach, zriedkavejšie šošovica, ďalej kapustnica s hríbmi, polievka z repy a koreňovej zeleniny. Často sa varieval prívarok z hrušiek a zo sliviek. Nezabúdalo sa ani na kašu z prosa. Ryby, bez ktorých si väčšina ľudí nedokáže štedrovečerný jedálníček predstaviť, boli charakteristické najmä pre bohaté mestské obyvateľstvo. Na vidiek začali prenikať až začiatkom 20. storočia. Kosti z večere sa dávali na jeden tanier a zakopávali sa v ľanovom obrúsku pod jabloň.
V katolíckych rodinách sa mäso mohlo jesť až po polnoci. V evanjelických obciach sa tento deň varievala kapustnica s klobásou a čerstvým či údeným bravčovým mäsom. V mnohých oblastiach bývala však aj štedrovečerná večera skromná a často, najmä z nedostatku, veľmi improvizovali.
V Lendaku sa aj v tento deň jedli pirohy s bryndzou alebo s tvarohom z jednej misy. Veľmi často to bývali len tvarohové či makové rezance. V Čičmanoch sa ako prvé jedli oblátky s medom. Na stole býval aj cesnak s vodou a chlieb. Okrem pečených bryndzových a makových pupáčikov mávali na štedrú večeru kapustnicu s hubami, ale samozrejme bez mäsa a klobás. "Mastné sa pred polnocou nejedlo." Medzitým sa však popíjalo, podľa starého zvyku toľko pohárikov, koľko bolo apoštolov. V Štrbe hlavným štedrovečerným jedlom bývala kapustnica, lokše s makom, slivky a halušky s bryndzou. V čase prvej svetovej vojny jedávali v Štrbe na večeru sušenú mrkvu a suché zemiaky s mliekom. Aj tu sa zo štedrovečerného jedla odkladalo aj pre dobytok - najčastejšie chlieb s cesnakom, aby sa zabránilo šíreniu chorôb medzi zvieratami.
Pod štedrovečerným stolom býval položený železný predmet, spravidla sekera. Verilo sa, že ten, kto naň počas večere položí nohu, bude v budúcom roku šťastný. Všetky nohy stola bývali obopnuté hrubou reťazou, aby sa zabezpečila súdržnosť rodiny v budúcom roku. Na mnohých miestach Slovenska vešali nad stôl venček upletený zo slamy alebo dávali pod stôl snop slamy, aby sa zabezpečila dobrá úroda obili a v nasledujúcom roku.
Podľa ľudovej viery najvhodnejším dňom roka na predpovedanie budúcnosti bol práve Štedrý večer. Hneď po večeri bývalo zvykom rozkrojiť jablko a podľa tvaru jadrovníka predpovedať prítomným ich osud. Ak mal jadrovník rozkrojeného jablka tvar hviezdy, očakávalo sa v rodine šťastie a majetok, ak mal tvar kríža, dala sa očakávať choroba, ba aj smrť. Nepekný jadrovník, červík, znamenali chorobu, nešťastie, zármutok. 12 jadierok ako 12 mesiacov sa vložili do misky s vodou - koľko ich vyplávalo, toľko bude suchých mesiacov. Aby sme v budúcom roku nezablúdili - jabĺčko sa rozdelilo na toľko kusov, koľko je osôb pri stole. Každý zjedol jednu časť. Na škrupinky vlašských orechov sa prilepili sviečky a poslali sa po vode v umývadle či lavóre. Komu poplávala loďka ďaleko, mal odísť do cudziny. Majiteľ škrupinky, ktorá sa držala pri kraji nádoby, mal zostať blízko domova. Komu loďka nabrala vodu a potopila sa, ten mal zomrieť.
Po štedrovečernej večeri sa odkrojil kus pečiva z pšeničnej múky a kúska žitného chleba. Potom sa nimi obložila čepeľ noža z oboch strán. Na Troch kráľov sa na nôž pozreli, na ktorej strane nôž zhrdzavel, toho obilia malo byť budúci rok nedostatok.
V nijakej sfére života neexistovalo toľko povier, ako bolo povier a pranostík slobodných dievčat, na základe ktorých mali poznať svoju budúcnosť, no predovšetkým vlastnosti svojho nastávajúceho muža. Liali do vody rozžeravené olovo a podľa tvaru, ktorý sa vo vode vytvoril, predpovedali budúcnosť. Dievčatá na vydaj hádzali topánku cez hlavu. Keď dopadla špičkou ku dverám, do roka odišla z domu.
Po večeri ožíval ruch nielen v domácnostiach, ale aj na ulici pred domami. Pod oknami mládež spievala vianočné piesne a každého, kto prišiel spievať pod okná, domáci obdarovali. Okrem mládeže chodievali spievať najčastejšie obecní sluhovia, pastieri, ale najčastejšie Rómovia.
Veľkým zážitkom pre všetkých domácich býval príchod betlehemcov do domu. Betlehemské hry vznikli v stredoveku pod vplyvom cirkevných hier. Postupom času nadobúdali v Ľudovom prostredí svetský charakter. Hlavnou postavou v betlehemskej hre bol anjel v bielom rúchu, ktorý niesol betlehem. Ďalšími účastníkmi boli Bača, Stacho, Fedor a Kubo. Základnou dejovou osnovou betlehemskej hry po príchod betlehemcov do domu bola žiadosť o povolenie zahrať hru, potom nasledoval monológ všetkých zúčastnených postáv betlehemskej hry, scéna na salaši, zvestovanie narodenia Krista, ofera v Betleheme a záverečné vinše domácim pred odchodom.
V katolíckych rodinách sa Štedrý deň končí polnočnou omšou.
http://folklorista.sk/2015/12/na-stedry-den/

Atmosféra na Štedrý deň či Kračún bývala čarovná. Domy zapadnuté snehom, chodníčky vyšliapané od domu k domu a zamrznutými oknami. Všetko je pokojné a tiché a rodiny v každom dome sa pripravujú na spoločnú večeru. Štedrý deň bol spojený s bohatou hostinou a ma viacero pomenúvaní. Popri názve ktorý je najstarší, používal sa často termín Kračún či Viľija.
Na štedrý deň ráno, sotva minula polnoc, ženy miesili cesto na vianočné pečivo. Usilovali sa, aby boli s pečením hotové na úsvite, jednak preto, že malo byť pečivo do východu slnka z pece vonku a jednak preto, aby mali čím obdarovať vinšovníkov. Pečivo malo vo vianočných obradoch veľký význam. Základný význam si udržal chlieb, ku ktorému sa viaže najviac zvykov. Jeho špecifické určenie bolo vyjadrené skôr v názve vilijový chlieb. I tu sa nezabúdalo na ľudí mimo gazdovstva alebo na zomretých. Jeden z menších chlebov bol určený pre dušičky. Na štedro večernom stole musel ostať nedotknutý až do Nového roku. Okrem chleba, posúchov, opekancov sa na Vianoce piekli koláče z kysnutého cesta, či už hladké alebo pletené, neskôr i plnené. Na Vianoce sa musel do sýta najesť a okrem toho muselo vystačiť dosť aj pre vinšovníkov.
Štedrý deň nazývali aj pôstným dňom. Cez deň sa jedlo málo a už vôbec nič z jedál, ktoré boli určené na večeru. Požadoval sa úplný pôst, až do chvíle, keď sa ukázala prvá hviezda. Malým deťom sľubovali, že ak vydržia o hlade, uvidia na stene zlatú krokvu, koníka alebo koč. Na Štedrý deň sa opäť stretávame s mágiou prvého dňa. Každý sa usiloval vyhnúť zlej nálade, mrzkostiam, zvade, plaču, bitke, pretože keby sa vyskytli, po celý rok by sa často opakovali. Spoľahlivý mal byť ten, čo ráno zavčasu vstával. Na Slovensku nebolo oblasti, kde by v tento deň nehádzali do studne soľ, orech, chlieb, oblátku, prípadne i cesnak v presvedčení, že si tým zabezpečia v studni na celý rok dostatok zdravej vody. Viaceré povery súviseli s hospodárstvom. Dvor zametali smerom k múru, izbu museli zamiesť novou metlou ešte pred zotmením.
Podľa počasia ľudia usudzovali, aké výsledky ich očakávajú v nasledujúcom roku. Tmavé nebo veštilo plné stodoly, a veľa ovocia. Veľký, svetlý mesiac bol predzvesťou neúrody, množstvo hviezd predpovedalo veľa hydiny, dobrú úrodu hrozna a kvalitnú trávu. Množstvo snehu a dlhé cencúle a vietor veštili dobrú úrodu jabĺk, ale aj iného ovocia. Zlou predzvesťou bola hmla. Ak bola na horách, malo zomrieť veľa starých ľudí, ak však v dolinách, mali zomrieť mladí. Chodenie vinšovníkov a koledníkov nebolo všade jednotné. Vinše pastierov, hlásnikov, hájnikov a ďalších, ktorí v súlade so svojím poslaním sa usilovali vystupovať dôstojne a s plnou vážnosťou. Vo svojich vinšoch, želali gazdovi v nastávajúcom roku dobrú úrodu, zveľadenie dobytka a hydiny, v osobnom živote zdravie a spokojnosť. Na štedrý deň mal každý množstvo povinnosti, ktoré musel plniť v stanovenom poradí a čase. Napriek tomu podvečer pôsobili dediny nezvyčajne pusto. Obloky ostávali tmavé až do úplného zotmenia. Večera sa mala začať vo chvíli, keď sa na oblohe ukázala prvá hviezda.

"Vinšujeme vám na tieto slávne sviatky,
aby Vám dal Pán Boh šťastie, hojné Božské požehnanie,
na poli úrodu, v dome príplodu, na statečku rozmnoženie,
na dietkach potešenie a vám všetkým dobrého zdravia".

Zdroj: Zvyky a tradície na Slovensku

Na štedrý deň ráno, sotva minula polnoc, ženy miesili cesto na vianočné pečivo. Usilovali sa, aby boli s pečením na úsvite hotové, a to preto, že podľa tradície malo byť obradné pečivo do východu slnka z pece vonku, a tiež preto, aby mali čím obdarovať koledníkov a vinšovníkov. Pečenie nesmelo trvať dlhšie ako do poludnia. Pečivo malo veľký význam. Ľudia boli presvädčení, že chlieb má pri tejto príležitosti magickú úlohu. Nazývali ho aj kračún, či vilijový chlieb.

Nezabúdalo sa ani na dušičky:

V tento deň sa nezabúdalo ani na gazdovstvo, ba ani na nebohých. Na Orave sa piekol chlieb aj pre dušičky. Na štedrovečernom stole musel ostať nedotknutý až do Nového roku. Okrem chleba, posúchov, opekancov sa piekli aj koláče s kysnutého cesta. Hojnosť pečiva bola jedným zo spôsobov, ktoré mali podporiť dobrú úrodu v nastavajúcom roku. Každý sa musel dosýta najesť a okrem toho muselo z pohostenia vystačiť aj na obdarovanie vinšovníkov.

Pôstny deň:

Štedrý deň nazývali aj pôstnym dňom. Cez deň sa jedlo málo a nič z jedál, ktoré boli určené na večeru. Požadoval sa ale úplný pôst až do chvíle, keď sa ukázala prvá hviezda. Dievča, ktoré do večera vydržalo o hlade, malo dostať dobrého muža. Malým deťom sľubovali, že ak vydržia do večera o hlade, uvidia na stene zlatú krokvu, koníka, či zlatý koč.

Vianočná mágia:

Na Štedrý deň sa opäť stretávame s mágiou. Každý sa usiloval vyhnúť sa zlej nálade, zvade, kriku, plaču, pretože keby sa vyskytli, po celý rok by sa často opakovali. Ráno sa zavčasu vstávalo a všetci sa museli rýchlo obuť, pretože sa v tento deň nesmelo stúpiť na zem bosou nohou. Odôvodňovalo sa to prejavom úcty k zemi. Na Slovensku nebolo oblasti, kde by sa v tento deň nehádzala soľ do studne, orechy, chlieb, oblátky a cesnak v presvedčení, že si tým zabezpečia v studni na celý rok dostatok zdravej vody. Viaceré povery súviseli s hospodárstvom. Dvor zametali smerom k múru, aby sliepky nezanášali vajcia. Aj izbu museli zamiesť novou metlou ešte pred zotmením, nie však smerom ku dverám, aby sa nevymietol majetok.

Predpovedanie počasia:

Podľa počasia na Štedrý deň ľudia usudzovali, aké výsledky ich očakávajú v nastávajúcom roku. Tmavé nebo veštilo plné stodoly a veľa ovocia. Veľký mesiac bol predzvesťou neúrody, mnoho hviezd predpovedalo veľa hydiny, dobrú úrodu hrozna a kvalitnú trávu. Ak bolo nebo zatiahnuté, mali kravy dobré dojiť. Množstvo snehu a vietor veštili dobrú úrodu jabĺk a iného ovocia. Zlou predzvesťou bola hmla. Ak bola na horách malo zomrieť veľa starých ľudí, ak však v dolinách zomierať mali mladí.
Štedrý deň rovnako ako aj Božie narodenie boli považované za začiatok novej etapy. Chodenie vinšovníkov nebolo všade rovnaké. Deti recitovali krátke vinše. V nich želali gazdovi a gazdinej v nastavajúcom roku dobrú úrodu, zveľadenie dobytka, zdravie a spokojnosť. Nechýbali aj žartovné vinše pastierov.

Štedrá večera:

Podvečer pôsobili dediny nezvyčajne pusto. Obloky ostávali tmavé až do zotmenia. Večera sa mala začať vo chvíli, keď sa na oblohe ukázala prvá hviezda. Na Spiši gazda doniesol z hory jedľové vetvičky a pozapichoval ich nad zárubne dverí. Ihličie malo ochrániť rodinu pred démonmi. V niektorých oblastiach sa zavesil nad stôl venček upletený z klasov, ktorý bol symbolom úrody. Aj jedličky (vianočný stromček) sa vešali na strop a ozdobovali sa jabĺčkami, orechmi a medovníkmi.

Stolovanie:

Mimoriadna starostlivosť bola venovaná úprave stola. Bol považovaný za posvätné miesto. Pod neho dal gazda železné predmety ako napr. sekeru, motyku, šidlo, a iné predmety, ktoré mali zabezpečiť nielen dobré pracovné výsledky, ale aj silu a zdravie tých, čo sedeli okolo stola. Na stole nesmelo chýbať jedlo a chlieb. Pred večerou sa všetci umyli a obliekli sa do čistej ľanovej košeli . Potom sa celá rodina zhromaždila kolo stola. Zažali sviecu, modlili sa. Po modlitbe vypili radostník (hriatô) a zajedli z koláča. Každý dostal oblátku s medom. Počet stolujúcich mal byť párny. Za stolom nesmelo sedieť 13 osôb. Gazda namočil prst do medu a urobil každému krížik na čelo na ochranu proti zlému. Prvé jablko sa rozkrájalo na toľko časti, koľko bolo pri stole ľudí. Nikto nesmel počas večere vstávať od stola. Jedla sa po večeri neodkladali, ostávali na ňom najmenej do druhého dňa. Omrvinky z pečiva si zachovali nadprirodzené vlastnosti, nevyhadzovali sa, ale naopak, pozbierali ich a odložili.

Vianoce a láska:

Dievčatá ani pri tejto príležitosti nezabúdali na otázku, akou je láska a manželstvo. Po večeri šli búchať varechou na strechu, klopali na studňu, chlievy, na cudzie obloky a podobne.
Sotva bolo po večeri, nastal v rodinách a v dedine čulý ruch. Každý mal už vopred premyslený program ako stráviť nasledujúce hodiny. Blízky, či susedia sa navštevovali , spoločne si zaspievali .
K Vianociam neodmysliteľne patria aj vinše. V našej dedine Margecany sa vinšovalo a vinšuje takto:
"A ja Vám vinšujem na totie šviatky,
hojnejší, pokojnejší, zdravší,
ročkom dožic, jak sce dožili a prežili od Pána Boha lásky,
od sušedoch priažeň, žeby Vás tak Pán Boh požehnal,
jak z neba rosa padá."
Ďalšie vinše nájdete v článku Prichádza čas vianočných kolied a vinšov.

http://www.jankohrasko.sk/clanok/15875/stedry-den-alebo-kracun-vilija/
http://www.jankohrasko.sk/clanok/16822/stedry-den/

https://www.youtube.com/watch?v=tJLaRVxvgRQ

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 milan milan | E-mail | 25. prosince 2015 v 9:16 | Reagovat

Pekne to napisal Janko Hrasko . Slovensko a Slovaci su naozaj srdcom v Europe i ked to tak nepripada. Viete o tom ze to bude narod  buducnosti?..  Narod Slov-akov , je narod , predurceny k sireniu Slova Bozieho!...avsak , az po ocistnom sudnom diani. Aj tam v malom narode Slovakov , je obrovske mnozstvo plevele sucej k rozkladu.

http://yaspis.sk/?q=11-08-rozbor-dvojkriza

2 FrankJeatt FrankJeatt | E-mail | 4. května 2018 v 11:03 | Reagovat

*
*
Pictures, images and Video  3 -5  -7 -9 -12 _15 years P0rno
*
Download here: Link1: http://minurl.ru/64o7N
Download here: Link2: https://rocld.com/n8g76
*
*
*
*--

3 Jamiessug Jamiessug | E-mail | 15. ledna 2019 v 3:41 | Reagovat

~
~
Teens the years of a person's age from 7 to 19.
Young Sex Movies -- XXX Teen Videos
~>
Teen Girls Boys 7_10_12_15_18_20
-
Download here: Site;1: http://gg.gg/co40y
-
-
Download here: Site;2: http://rocld.com/n8txs
-
-
-
-
-
-
-
-

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.