Zisti kto si a rob to úmyselne.

Odborník vyčíslil straty pri privatizácii energetického sektora na 8 miliárd eur

21. září 2017 v 11:54 | afinabul |  Z domova
krátené

Ekonómovia a analytici zaujímajú k privatizácii strategických podnikov širokú škálu postojov. Niektorí ju vnímajú vyslovene pozitívne a argumentujú, že získaný kapitál bol nevyhnutne potrebný na ozdravenie bankového sektora a uskutočnenie ekonomických i sociálnych reforiem. Iní hovoria o predaji rodinného striebra a v súvislosti s privatizáciou strategických podnikov sa podľa nich nedá hovoriť o poriadnom predaji, keďže bola vykonaná za výpredajové ceny.

Búrlivá transformácia

Privatizácia sprevádzala samostatné Slovensko už od jeho vzniku ako jeden z najvýraznejších prejavov postsocialistickej transformácie. Pre korupčné kauzy, rodinkárstvo a klientelizmus, ktoré boli od počiatku jej súčasťou, sa pre mnohých stal tento výraz takmer nadávkou. Špecifická bola situácia v skupine takzvaných prirodzených monopolov v oblasti telekomunikácií, plynárenstva a energetiky. Ich privatizáciu zákon nedovoľoval, čo sa však zmenilo počas prvej Dzurindovej vlády. Novela zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, rušiaca zákon o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, túto prekážku odstránila. Od septembra 1999 tzv. zákon o veľkej privatizácii vláde umožňoval odštartovanie privatizácie strategických podnikov. Prešiel aj s podporou koaličnej SDĽ, ktorá dovtedy víziu vstupu súkromných investorov do tejto oblasti odmietala. Zákon zároveň vymedzoval podniky, ktoré nemožno ani po tejto zmene privatizovať. Išlo napríklad o lesný fond, poštu, či železnice a hraničné prekladiská. Kým mečiarovská privatizácia je dlhodobo oprávneným predmetom kritiky, na udalosti spojené s Dzurindovou privatizáciou energetického sektora sa len málokedy pozerá ako na proces vykazujúci v jednotlivých prípadoch podobné znaky cielenej manipulácie. Holistický pohľad na vec nám ponúkol renomovaný ekonóm Marián Vitkovič.

Zlatonosná hus

Klasickým príkladom kontroverzie je v oblasti privatizácie strategických podnikov Slovenský plynárenský priemysel. Od roku 2013 je opäť stopercentným vlastníkom SPP štát, no v roku 2002 získalo 49 percent akcií podniku zahraničné konzorcium Ruhrgas a Gaz de France. Robert Fico dokonca hovoril o predaji podielu akcií SPP vládou Mikuláša Dzurindu ako o "najväčšom zlodejstve". Vladimír Mečiar zas v roku 2008 hovoril o tom, ako si Dzurindova vláda "fandila, ako to dobre rozdelila na tri tajné zmluvy na troch rôznych miestach". No treba jednoznačne uznať, že v období odpredaja nebolo v SPP všetko s kostolným poriadkom, keďže niektoré roky bola aj takáto zlatonosná spoločnosť stratová. To naznačuje, že manažment s ňou nenakladal výnimočne zodpovedne, ak to chceme podať veľmi mierne. Otázka je, či nebola hus inak znášajúca zlaté vajcia nemeckým a francúzskym akcionárom odpredaná za cenu bežnej hydiny. Ministerstvo hospodárstva pod vedením Ľubomíra Haracha v tom čase poverilo ekonóma Mariána Vitkoviča vypracovaním návrhu dividendovej politiky v energetických podnikoch, pričom dokument obsahoval aj stanovenie ceny podnikov pre budúcu privatizáciu. Podľa Vitkoviča bol tento odhad neskôr ignorovaný a z vyrátanej trhovej ceny bolo popustených 45 miliárd korún. Ekonóm je presvedčený, že úmyselne prišlo k umelému zníženiu ceny podniku o 25 percent.

Lukratívny kšeft

Nakoniec bolo zahraničným investorom odpredaných 49 percent akcií za 122 miliárd slovenských korún, teda v prepočte za 2,72 miliardy eur. Slovenská vláda pritom na kurzovej strate prišla pri predaji o vyše sedem miliárd korún z celkovej predajnej ceny 130 miliárd. Počas nasledujúcich desiatich rokov získali zahraniční investori na dividendách zhruba 3,5 miliardy eur. To je v plynárenskom sektore naozaj nezvyčajne slušná návratnosť. Ďalšou perličkou je skutočnosť, že Gaz de France a Ruhrgas dostali pred odkúpením podielu v rozpore s pravidlami informáciu, že sú vo verejnej súťaži sami. Úrad špeciálneho prokurátora začal v tejto veci v roku 2003 trestné stíhanie pre porušovanie záväzných pravidiel hospodárskeho styku podľa § 127 ods. 1 trestného zákona. Odsúdený nikto nebol, keďže zmenou trestného zákona bol prečin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku zo zákonníka vypustený. Stalo sa tak v roku 2006, keď rezort spravodlivosti viedol Daniel Lipšic.

Hra s percentami

Zaujímavým atribútom privatizácie počas prvej Dzurindovej vlády bolo, že SDĽ odmietala, aby sa v strategických podnikoch privatizovali majoritné podiely. Dzurinda túto výhradu rešpektoval, no nakoniec sa obišla tak, že minoritným zahraničným akcionárom bola odovzdaná manažérska kontrola napriek tomu, že vo firme nevlastnili väčšinu. Nastala tak absurdná situácia, v ktorej mali minoritní vlastníci kontrolu napríklad aj nad dividendovou politikou. Tak to bolo aj v prípade SPP. Podobná bola situácia v Transpetrole, kde v roku 2002 odkúpila 49-percentný podiel spoločnosť Jukos Oil Company kontroverzného ruského podnikateľa Michaila Chodorkovského. Aj v tomto prípade hovorí Vitkovič o smiešnej sume, keďže Transpetrol bol predaný za 3,5 miliardy korún. Ivan Mikloš hru s percentami obhajoval v rozhovore pre SME s tým, že v skutočnosti nemalo ísť o výsledok kompromisu s SDĽ, ale o premyslenú stratégiu: "Zámerne sme privatizovali 49 percent akcií preto, aby štátu ostala väčšina. Ale zároveň sme chceli do týchto podnikov získať strategických - nie finančných - investorov, pretože sme chceli, aby riadenie týchto podnikov prevzali renomované zahraničné firmy, ktoré zastavia korupciu a politický klientelizmus, prinesú investície a know-how, umožnia zapojenie slovenských energetických podnikov do medzinárodných tranzitných a distribučných sietí a prinesú do rozpočtu potrebné zdroje na uskutočnenie dôchodkovej reformy, teda zavedenie druhého piliera." Vitkovič však kritizuje i rozdeľovanie ziskov z privatizácie. Okrem reforiem šli veľké sumy aj na rôzne vybrané nekoncepčné projekty, ako napríklad na výstavbu súkromného Národného tenisového centra či na koncepciu externej integračnej komunikačnej stratégie SR.

Astronomické straty

Vitkovič je presvedčený, že pri privatizácii strategických podnikov Slovensko prerobilo minimálne obrovskú sumu. Pre Extra plus sa vyjadril v zmysle, že je to dokázateľné pri použití každej zo známych výpočtových metód. Je jasné, že sa privatizovalo za nízke sumy, či už vychádzate z originálnych účtovných dokladov spoločností, teda z tržieb, zisku, či vývoja v rokoch pred privatizáciou, alebo použijete tzv. benchmarkovú metódu porovnávania s podobnými energetickými spoločnosťami. "Priama škoda je minimálne osem miliárd eur, čo je asi 240 miliárd starých slovenských korún, čo je mimochodom asi polovica jedného ročného štátneho rozpočtu Slovenskej republiky," hovorí Vitkovič a dodáva, že do tejto sumy nie sú zarátané straty, ktoré vznikli počas Mečiarových vlád. V prípade strategických podnikov ide o zodpovednosť prvej Dzurindovej vlády a všetkých nasledujúcich vlád, ktoré situáciu neriešili napriek tomu, že dôkazy o nevýhodnom privatizovaní sú dostupné v dokumentácii viacerých ministerstiev či v účtovníctve a archívoch firiem, ktoré boli takýmto spôsobom sprivatizované.

Podobný scenár

Vitkovič vidí podobné skresľovanie aj v prípade elektrární a tvrdí, že hodnota ich imania bola pred privatizáciou umelo znížená. V tomto prípade už dva roky prebieha policajné vyšetrovanie. K nezrovnalostiam sa na jeho začiatku vyjadril aj premiér. "Na základe uznesenia o začatí trestného stíhania pre uvedený zločin sa konštatuje, že krátko predtým, ako boli Slovenské elektrárne privatizované a bola stanovená suma, za ktorú bol 66-percentný podiel predaný talianskej spoločnosti Enel, prišlo k umelému zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti Slovenské elektrárne o neuveriteľných 12 miliárd slovenských korún. Hovoríme o roku 2005, keď sa urobili špeciálne opravy, špeciálne prepočty, a presne s cieľom stanovenia kúpnej ceny prišlo k zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti," konštatoval Robert Fico. Elektrárne boli talianskemu investorovi predané za 32 miliárd korún, suma 12 miliónov korún sa zhoduje s Vitkovičovým tvrdením, že ceny energetických podnikov boli vedome znížené o zhruba 25 percent oproti ich trhovej hodnote. Premiér Fico k prípadu tiež dodal: "Mesiac po privatizácii prišlo k navýšeniu hodnoty Slovenských elektrární a zrazu z kúpnej ceny 32 miliárd korún stúpla cena Slovenských elektrární na 56 miliárd slovenských korún. Tak aká bola ich skutočná kúpna cena? Dnes určite vieme, že nebola 32 miliárd, ale minimálne 32 plus 12 miliárd, a keďže si cenu následne navýšili, môžeme hovoriť, že skutočná hodnota 66 percent akcií Slovenských elektrární bola 56 miliárd korún. Môžeme hovoriť o rozdiele 24 miliárd slovenských korún. Ak to dobre prerátam, je to 800 miliónov eur, o ktoré Slovenská republika prišla pri tejto privatizácii organizovanej v roku 2005 a 2006."

Plošné podhodnocovanie

Polícia v súvislosti s privatizáciou Slovenských elektrární vedie trestné konanie proti šiestim osobám. Dajme tomu, že sa podarí niekomu niečo dokázať v prípade slovenských elektrární. Ak sú však tvrdenia Mariána Vitkoviča pravdivé, šlo by len o takpovediac malé ryby, pravdepodobne o účtovníkov plniacich príkazy, možno o manažérov. Ak však v prípade privatizácie celého energetického sektora naozaj prišlo k úmyselnému plošnému podhodnocovaniu predajných cien, musel byť proces riadený z najvyšších miest. A niekto na najvyšších miestach na tom musel poriadne zarobiť. Vieme, ako to s megaškandálmi na Slovensku zvyčajne chodí. Ak sa prevalia, kým je dotyčný na svojom poste, obyčajne rezignuje a situácia sa nikdy neobjasní natoľko, aby mu hrozilo väzenie. A nikto si nerobí ilúzie o tom, ako to najskôr chodí v politike. Že každý na niekoho niečo má, preto nedajbože, že by niekto rozhasil rovnováhu a vytasil harpúnu na veľké ryby. Mohol by sa tak sám čoskoro zamotať do siete, ktorú by si uplietol na seba i osobu vo svojom okruhu. Preto môže byť v podobnej situácii spoľahnutie na to, že sa nenájde kapor, ktorý by vypustil celý rybník. Veď sú v ňom namočení všetci spolu.

V súvislosti s vydaním ústavného zákona na zákaz privatizácie strategických podnikov sa v ére samostatného Slovenska 25. - 26. septembra 1998 konalo tretie referendum. Účasť na ňom bola 44,25 percenta, za zákaz hlasovalo vyše 90 percent účastníkov, proti bolo menej ako 10 percent. Ľudové hlasovanie však bolo neplatné, hoci do platnosti chýbalo len 5,75 percenta. Iniciátorom plebiscitu bola politická strana ĽS HZDS. Petičný výbor odovzdal zastupujúcemu prezidentovi (vláde SR) takmer 450-tisíc podpisov.

Referendová otázka znela: Ste za to, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia týchto strategických podnikov:

1. Západoslovenské energetické závody, š. p., Bratislava,
2. Stredoslovenské energetické závody, š. p., Žilina,
3. Východoslovenské energetické závody, š. p., Košice,
4. SPP, š. p., Bratislava,
5. Slovenské elektrárne, a. s., Bratislava,
6. Transpetrol, a. s., Bratislava?

(ÁNO hlasovalo viac ako 90 percent voličov.)

Dnes by mohla znieť otázka inak: Komu prospela privatizácia strategických podnikov?
V ROKU 1998 VLÁDA MIKULÁŠA DZURINDU VYHLÁSILA, ŽE ŠTÁT JE NAJHORŠÍ VLASTNÍK A POVOLILA PRIVATIZÁCIU STRATEGICKÝCH PODNIKOV.
http://www.extraplus.sk/clanok/strategicke-manko
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 pricine pricine | E-mail | 23. září 2017 v 6:53 | Reagovat

Problémy financovania jednotlivých projektov

Dobrý deň pán alebo pani
finančné sme skupina finančných expertov schopných poskytnúť pôžičku na sumu, ktorú potrebujete, a splatiť ju s úrokom 2%
nízke podmienky, ktoré uľahčujú život, môžeme vám pomôcť aj v mnohých oblastiach
* finančný úver
* Úver na bývanie
  investičný úver
* Auto úver
* Konsolidácia dlhu
* úverová linka
* druhá hypotéka
* Získať úver
* osobné pôžičky
takže ak nemáte prospech z bánk, alebo lepšie máte projekt a potrebujete financovanie, zlý úver alebo potrebujete peniaze
platiť účty, potrebujete pôžičku, neváhajte nás kontaktovať, aby ste získali viac informácií o našich podmienkach. Pre ďalšie informácie kontaktujte
e-mail: adelegodo@yahoo.com

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.