Zisti kto si a rob to úmyselne.

Cudzinci vo veľkom skupujú pôdu

3. dubna 2018 v 9:37 | afinabul |  Z domova
Veľké, najmä zahraničné poľnohospodárske podniky pobrali za obdobie ešte od čias Dzurindovej vlády mnohomiliónové dotácie. Na podporu mladých slovenských farmárov sa však akosi nedostáva, dokonca ani na tú podporu, ku ktorej nás zaväzujú európske programy. Naopak, tých polien, ktoré mladým ľuďom štát hádže pod nohy, keď chcú začať podnikať na pôde, je akosi priveľa. Je to náhoda?
Generácia starých poľnohospodárov odchádza na dôchodok a pýtajú sa: kto bude na rodnej hrude pracovať po nás? Mladí sa na pole nehrnú a aj tých, ktorí sa chcú začať venovať tomuto najťažšiemu živobytiu, akoby sa zodpovedné inštitúcie štátu snažili skôr odradiť, namiesto toho, aby ich všemožne podporovali. Namiesto systému opatrení nastavených v prospech vlastníkov pôdy, v prospech mladých farmárov, v prospech malých farmárov, vidíme, že sa nedeje takmer nič - a ako uvidíme ďalej, ešte ani to "takmer nič" nefunguje.

V porovnaní s ostatnými krajinami, ktoré spolu s nami vstupovali do únie, a ktoré vyhlasovali výzvy a podporu pre mladých farmárov už pri vstupových rokovaniach v roku 2004 alebo v prvom programovom období, u nás sa prvá a zatiaľ jediná výzva pre mladých farmárov dostala až do programového obdobia 2014 - 2020, keď sa tomu zrejme už nedalo vyhnúť bez hrozby škandálu.

Poviete si: no chvalabohu, aspoň jedna. Lenže… ani táto jediná nie je funkčná! Milan Jurky zo Združenia mladých farmárov na Slovensku vysvetľuje situáciu: "Projekt Mladý farmár bol súčasťou povinnej schémy, teda bol povinnou výzvou, ktorú štát musel pre mladých a malých farmárov vyhlásiť. Od začiatku s tým však bolo veľa komplikácií. Je to celé zbytočne komplikované, máme najkomplikovanejšiu podporu mladých farmárov možno v celej Európe. Po dvoch rokoch od vyhlásenia výzvy sme sa dokonca dozvedeli, že ju chcú zrušiť. Mali sme zopár rokovaní a nakoniec sa to podarilo ustáť. Rátali sme s tým, že ak výzva bola vyhlásená v júli 2015, tak hádam po dvoch rokoch sa začnú konečne vyplácať platby. Lenže nezačali sa."

Namiesto toho boli bez akejkoľvek konzultácie zmenené podmienky zmluvy a mladý farmár teraz musí najprv spĺňať 25 % štandardného výstupu, ku ktorému sa zaviazal v jeho podnikateľskom pláne. Ďalšou podivnou vecou sú dvojité rozhodnutia. Viacerí mladí farmári dostali rozhodnutie o schválení ich žiadosti a po čase, keď ostatným už dávno prišli zmluvy a oni sa mailom alebo telefonicky informovali, kde to viazne, dostali odpoveď že áno, môžu začať realizovať svoj podnikateľský plán. Oni ho teda začali realizovať, ale v decembri im prišlo rozhodnutie, že ich žiadosť bola zamietnutá.

"Takmer denne nám volajú mladí farmári a sťažujú sa. Mnohí s tým majú teraz veľký problém a stále stoja," pokračuje M. Jurky. "V júli to budú tri roky od vyhlásenia výzvy a oni ešte stále nedostali tak potrebnú finančnú injekciu. Je okolo toho ešte veľa ďalších pochybností, ale dôležitá je asi tá, že uchádzači o podporu, keď v roku 2016 písali svoje projekty, sa zaviazali v podnikateľských plánoch, že zamestnajú človeka, že vstúpia do ekológie a podobne. Lenže keď nedostali prvé dva roky podporu, pochopiteľne nemohli tieto plány realizovať, a preto žiadali o zmenu projektu - a poľnohospodárska platobná agentúra im nevyhovela. Tak sa pýtam: farmári musia plniť svoje povinnosti, ale agentúry a kompetentní nemusia? Chceme naozaj podporovať mladých farmárov alebo sa iba tak tvárime, aby sme mali čiarku, že aj toto sme splnili? Obávam sa, že tí, ktorí to s podnikaním v agrosektore myslia vážne, už nebudú hazardovať a na celý systém podpory sa radšej vykašlú. Radšej sa zadĺžia, zoberú si úver a budú ho splácať a nebudú musieť stáť pred štartovacou čiarou tri roky."

K výzve Mladý farmár sa vyjadrila aj Anna Balková zo združenia Rodinné farmy: "My naozaj nevieme, pre koho tá výzva je určená, kto vôbec môže splniť kritériá oprávnenosti ako žiadateľ, pretože tie sú tak nastavené, tak že jednoducho sa do nich ľudia nevmestia. Má to byť pre 330 malých farmárov. U nás je obrovské množstvo malých farmárov, ktorí by tie peniaze veľmi potrebovali, ale takmer nikto z nich sa nemôže zapojiť do tejto výzvy. A aj keby sa našlo pár farmárov, ktorí splnia kritériá tej výzvy a mohli by žiadať tých 15 000 eur, tak by si mali dobre rozmyslieť, či do toho ísť. Neviem či ten, kto túto výzvu robil, mal vôbec v ruke kalkulačku a počítal. Napríklad tam je podmienka, že uchádzač musí zamestnať okrem seba ďalších dvoch ľudí. Ale len za tých dvoch zamestnancov farmár zaplatí za rok minimálnu mzdu a odvody vo výške okolo 16 tisíc eur. Keby bola reč o sume rádovo vyššej, tak by mohli byť tie kritériá naozaj prísnejšie. Ale 15 tisíc, za to si nekúpi ani traktor, ak sa chce rozvíjať."

A aj ona sa naliehavo pýta: "Tak si povedzme na rovinu, naozaj chceme, aby sa vidiek rozvíjal, aby sa rozvíjali malí farmári? Naozaj nám záleží na tom, aby sme boli potravinovo sebestační? Alebo len alibisticky chceme vypísať nejakú výzvu a po jej uzavretí sa bude sucho konštatovať, že tu vlastne nikto nie je malý farmár a nikto tu nechce podnikať, veď sa do tej výzvy zapojilo len pár ľudí…"

Pre úplnosť ešte treba povedať, že v EÚ existuje ešte druhá možnosť podpory mladých farmárov, a to je príplatok k platbe na hektár vo výške 60 eur na hektár, ale len do výmery 28 hektárov. Túto platbu u nás berie 600 farmárov. Každoročne sa to mení, podľa nového omnibusu schváleného v Štrasburgu je minimum 60 eur. Poľnohospodári žiadali ministerstvo túto sumu zvýšiť, pretože žiaľ, toto je jediná funkčná podpora pre mladých, ale neúspešne.

Farmár Gustáv Polák upozorňuje na paradox: "Tie pekné poľnohospodárske družstvá, ktoré dostávali európske fondy, milióny eur, nie sú konkurencieschopné, pretože nevedia vyrobiť produkty za tú cenu ako rodinní farmári alebo mladí farmári. Pritom družstvá boli založené v 50. rokoch minulého storočia a mali vybudované maštale, mali stroje, dobytok, všetku infraštruktúru. Zatiaľ čo my, malí farmári, sme si to museli všetko vybudovať sami. A museli sme bojovať o pôdu, aby sme ju vôbec dostali."

Ale prečo to tak je? A. Balková naznačuje možnú odpoveď: "Nechcem sa dotýkať všelijakých informácií ako sa tie peniaze delili a kam všade išli, ale akokoľvek by sme chceli ostať hluchí a slepí, my čo žijeme v teréne, vieme ako to bolo. Viete, bez vetra sa ani lístok nepohne… Peniaze šli rôznymi smermi a na rôzne účely. V projektoch pre poľnohospodárov je možné urobiť rôzne zmeny, stavať trebárs hotely či iné objekty za peniaze z projektových podpôr."

A. Balková: "Na Slovensku sú v agrosektore spoločnosti z rôznych štátov. Dostávali v minulosti peniaze na rôzne projektové výzvy a keď sa to zosumarizuje, boli to obrovské milióny, ktorými by sa dal podporiť celý slovenský vidiek. Ale my keď argumentujeme, stále dostávame odpovede typu: to bolo tak vyrokované, toto sa nedá, tamto sa nedá… nič sa v podstate nedá a peniaze ďalej tečú všelikam, len nie mladým a drobným farmárom, ktorí tú pomoc naozaj potrebujú."

Tak si to zhrňme. Na Slovensku je ako žiadateľov o podporu registrovaných 18000 fariem a 15000 včelárov. Za celé programové obdobie rokov 2014 až 2020 štát vyhlásil podporu pre 330 mladých farmárov vo výške 15000 eur, ktoré majú byť rozdelené na dve splátky. Tá je pre drvivú väčšinu žiadateľov nepoužiteľná, lebo takmer nikto nespĺňa kritériá. V júli 2015 bola vyhlásená výzva, je rok 2018, ale peniaze zatiaľ nedostal ani jeden z prihlásených.

Drobní farmári nie sú pre nikoho zlatou baňou. Peniaze, ktoré majú ísť do mozoľnatých farmárskych rúk, sú z hľadiska ich možného usmernenia do číchsi bezodných vreciek definitívne stratené. Že by to bola tá pravá príčina, prečo má štátna pokladnica tisíc a jeden dôvod, aby z nej ani len nekvapkalo drobným farmárom, hoci tým veľkým púšťa štedrým prúdom?

Slovenskí farmári majú problém. Súčasná situácia s pôdou je neprehľadná, pôda je rozdrobená, majitelia sa k nej ťažko dostanú, vlastníci sú často vazalmi nájomcov, pozemková reforma je v nedohľadne a teraz je tu ešte problém s legislatívou, pre ktorý môžu farmári o pôdu prísť.


Historicky sa to vyvinulo tak, že pôda na Slovensku je rozdelená na parcely rôznej veľkosti - od obrovských lánov až po miniatúrne roličky. Za socializmu sa tento stav neriešil a naopak, ďalej sa prehlboval v dôsledku dedičských konaní, ktoré pozemky ešte viac drobili.

Preto bolo nevyhnutné začať pôdu sceľovať. To je proces, ktorý síce prebieha už od 90. rokov, ale slimačím tempom a naopak, dedičské konania pôdu aj naďalej drobia. Farmárom, ktorí sa dožadovali svojej vlastnej pôdy, ktorá však nebola ešte vysporiadaná, bola v minulosti prideľovaná náhradná pôda. Lenže teraz im hrozí, že o ňu prídu.

Situáciu vysvetľuje Anna Balková zo združenia Rodinné farmy: "Otázka náhradného užívania pozemkov je veľmi aktuálna, množstvo farmárov sa teraz búri proti vzniknutej situácii. Prichádzajú totiž o pôdu, ktorú mali vymeranú ako náhradné užívanie za svoje vlastné pozemky, ktoré z nejakého dôvodu nemohli dostať: boli rozdrobené, nedostupné v strede nejakých veľkých lánov a podobne. V zákone 330 z roku 1991 bol paragraf 15, ktorý hovoril o tom, ako majú byť pridelené tieto náhradné pozemky, a hlavne dokedy: bolo tam povedané, že do schválenia pozemkových úprav. Teda do dňa, keď farmár dostane na užívanie svoj vlastný pozemok. Lenže tento paragraf sa v roku 2008 zo zákona záhadne stratil bez akejkoľvek adekvátnej náhrady."

Teda farmári sa zrazu ocitli protiprávne na pôde, ktorú dostali na užívanie namiesto svojej vlastnej. Zo dňa na deň bola zodpovednosť hodená na nich a nikto, vrátane kompetentných nevie povedať, čo s touto situáciou ďalej.

"Ak sa situácia nezmení, farmári o pôdu prídu, napriek tomu, že sú vlastníkmi svojich rolí," hovorí A. Balková. "Vidiecka platforma a ďalšie poľnohospodárske organizácie preto žiadajú navrátenie statusu náhradného užívania pôdy do stavu, ako to bolo predtým. Nie je predsa možné, aby celá zodpovednosť bola hodená na farmárov. Tu naozaj zjavne pochybil štát. V tomto budeme veľmi tvrdí a myslím že aj farmári si za tým budú stáť. Je veľmi jednoduché povedať, nech si to dajú do poriadku v súlade so zákonom, keď to za danej situácie vôbec nie je reálne".

Táto situácia, pre mnohých drobných farmárov vyslovene likvidačná, úzko súvisí s procesom sceľovania pozemkov, ktorého urýchlené ukončenie by malo byť prioritou každého vedenia rezortu poľnohospodárstva. Najmä ak od 90. rokov do dnešného dňa bolo scelených iba 12 percent územia!

"Nie sme tu na to, aby sme hodnotili, koľko peňazí na to bolo vynaložených a či sa použili správne. My len žiadame, aby tie pozemkové úpravy boli urobené čím rýchlejšie, a samozrejme, podľa možností najlacnejšie. Jedine tak sa dá dosiahnuť, aby ľudia neprišli o pôdu, ktorú majú vymedzenú ako náhradné užívanie," uviedla A. Balková. "Okrem toho je treba obmedziť ďalšie drobenie pôdy. Vieme, že pri dedičstvách dostávajú notári iba odporúčania, ako nemajú pôdu ďalej drobiť. Ale momentálne najakútnejšie je ponechať farmárom legálnu možnosť náhradne užívať pôdu, kým budú dokončené pozemkové úpravy. A malo by na tom záležať nielen farmárom, ale aj štátu."

Jeden príklad z mnohých: farmár Gustáv Polák si zobral od vlastníka do prenájmu náhradnú pôdu. Lenže túto pôdu v roku 2014 Slovenský pozemkový fond vrátil vlastníkovi a urobil mu na ňu nájomnú zmluvu. Družstvo podalo na pána Poláka trestné oznámenie, že neoprávnene na tejto parcele hospodári. Pán Polák sa cíti byť v práve, čo mu potvrdili aj všetci právnici, s ktorými vec konzultoval, dokonca aj na právnickej fakulte. A pýta sa, ako je to možné a kde je príčina. A hneď si aj odpovedá: na vine je zákon, ktorý je diskriminačný a protiústavný.

"Všimnite si, ako rafinovane to je tam napísané o prenájme poľnohospodárskej pôdy a poľnohospodárskeho podniku," upozorňuje pán Polák. "Ak súd vyhrá veľký, malý mu musí zaplatiť. Ale keď ja vyhrám, tak oni povedia, že nie sú platobne schopní a ja nedostanem nič, keďže tam je uvedené, že poľnohospodársky podnik je iba prenajatý - tí ľudia sú vlastne biele kone."

Pán Polák sa hnevá aj na nerovnaké podmienky pre drobných farmárov a pre veľké poľnohospodárske podniky: "Prečo nie sú rovnaké podmienky pre veľkých a malých? Veď aj my malí odvádzame dane, tak isto ako veľkí. Pritom ten, kto obrába 25 tisíc hektárov, sa nemôže o pôdu starať ako ten, kto obrába sto hektárov a celú výmeru dokáže vyhnojiť maštaľným hnojom. Celé to nahráva tým veľkým a tomu, aby našu pôdu vo veľkom skupovali cudzinci, čo sa teraz deje. A my potom ani nevieme čo konzumujeme a stávame sa podnájomníkmi vo vlastnej krajine."

https://www.hlavnespravy.sk/cudzinci-vo-velkom-skupuju-podu-slovensky-farmar-o-nu-musi-bojovat/1359128
https://www.hlavnespravy.sk/podpora-mladych-farmarov-na-slovensku-zly-vtip/1359790
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.