Zisti kto si a rob to úmyselne.

Celá politika a mediálna komunikácia je v rukách korporácií

12. června 2018 v 18:52 | afinabul |  Ponerológia
V poslednej dobe sa vyhrotil problém slobody médií a slobody prejavu, najmä vo vzťahu k novinárom. Navyše sa objavila požiadavka, aby sa v trestnom zákonníku zrušila klauzula o ohováraní. Asi v tom zmysle, aby novinári mali možnosť ohovárať kohokoľvek, ale postihnutí (najmä politici) vlastne ani nemali možnosť k tomu zaujať stanovisko. Pretože vo verejnoprávnych médiách ich redaktori, resp. redaktorky (aby som bol genderovo korektný), ako napr. Kovačič-Hanzelová, ich k tomu vlastne nepripustia, pretože vo svojich rozhovoroch a tzv. reportážach ( v podstate riportoch) preferujú ľudí liberálneho razenia. Nie je to nič nového, Združenie (dnes Asociácia) vydavateľov periodickej tlače tento problém doviedlo do protestu v podobe bielych stránok svojich periodík pod vedením manažéra SME Alexandra Fulmeka už v deväťdesiatych rokoch.
Téma ovplyvňovania novinárov vládnou (schválne nepíšem štátnou) mocou) je stará ako žurnalistika sama. História komunikácie (a zvlášť mediálnej komunikácie) nás presviedča o tom, že tí, čo mali a majú na starosti sprostredkovanie potrebných informácií širšej verejnosti, sa vedeli postarať o to, aby sa k verejnosti dostali iba želané informácie, a tie neželané, aby k nim nedošli. Je zaujímavé, že v súčasnej, tzv. hybridnej (propagandistickej) vojne sa poukazuje väčšinou iba na to, čo zverejnili tzv. nepriateľské, resp. konšpiračné médiá. Nikto nerobí analýzy toho, čo jednotlivé médiá zamlčujú. Napr. SME a denník N sa vystatujú tým, že svojim spravodajstvom odhaľujú praktiky konšpiračných médií a podobných webových serverov. Pritom je evidentné, a na to nie je potrebná žiadna obsahová analýza, že z hľadiska ich komunikačnej stratégie nežiadúce informácie nezverejňujú, resp. zverejňujú ich so značným časovým posunom. Tak to bolo v prípade Škripalovcov, a tak je to najnovšie aj v prípade vraždy 14. ročnej nemeckej dievčiny, ktorej páchateľom bol iracký imigrant. A takýchto príkladov by sme našli veľmi veľa. V prípade potreby sa dá urobiť obsahová analýza. Ale o tú dnes asi nikto nemá záujem.
To, čo uverejňujú noviny, časopisy, rozhlas a televízia, čo sa objaví na webových portáloch a iných webových stránkach, závisí predovšetkým od toho, kto tieto médiá vlastní, resp. prevádzkuje. Tak to bolo v celej dlhej histórii médií a bude to tak aj naďalej bez ohľadu na to, aké zákony a mechanizmy kontroly médií sa budú snažiť presadiť liberáli, tzv. priekopníci slobody tlače a prejavu. Naša ústava podľa vzoru Listiny základných práv a slobôd síce hlása, že "každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu"…, ale pýtajme sa: Kto má toľko peňazí, aby si založil televíznu alebo rozhlasovú stanicu, denník, týždenník, webový server alebo iné médium, pomocou ktorého by mohol šíriť svoje informácie a názory širokej verejnosti.
Profesionálne sa zaoberám médiami veľmi dlhú dobu, preto sú mi jednoznačné úsudky a najmä odsúdenia na adresu médií a novinárov cudzie. Musím však priznať, že profesionálna úroveň novinárov už niekoľko desaťročí klesá a že, ako preukázali aj výskumy, novinári boli a čoraz viac sú ovplyvniteľní. Trochu menej politickou mocou, ale o to viac komerčnými záujmami majiteľov médií. Najväčší problém je však v tom, že podľa vzoru "vyspelých" kapitalistických krajín, čoraz viac médií vlastnia alebo ovládajú veľké korporácie, ktoré v skutočnosti ovládajú aj politické strany. Takže kruh je uzavretý: Celá politika a mediálna komunikácia je v rukách korporácií.
http://mikulas.blog.pravda.sk/2018/06/11/o-ovplyvnovani-nezavislych-novinarov/

Obvykle kritizujem médiá za pravicové postoje, teda za to, o čom nás informujú - čiastočne alebo úplne nepravdivo - z príslušných zdrojov. Ale v poslednom čase bolo viacero tém, ktoré "ignorovali", niektoré som v predchádzajúcich blogoch spomenul. Išlo pri tom o závažné veci, napríklad interview so strelcami z Maidanu, výsledok Švajčiarskeho laboratória ohľadne otravy Skripaľovcov, nová jadrová doktrína USA, fingované chemické útoky, a podobne. V jednom staršom blogu som to nazval, že smerujeme ku Korporátnemu Komunizmu - systému ktorý bude z hľadiska bežného človeka ako komunizmus, ale mimozákonná riadiaca menšina budú korporáti. Takže dnes pridám ďalšiu konkrétnu kritiku o tom čo nepovedali.
Zdrojom informácií je článok Prof. Marjorie Cohn v Global Research. Pre tých čo sledujú politiku USA, resp. pána Trumpa - toho asi sledujú aj tí čo nechcú - totiž táto informácia môže byť náznakom určitých zmien politickej klímy, prinajmenšom v Kongrese (t.j. dolná snemovňa USA).
Kongres teraz pripravuje po dlhom čase AUMF na rok 2019 (Authorisation for the use of military force, čiže autorizáciu použitia vojenskej sily), pričom sa chystá vlastne obnoviť túto svoju ústavou danú právomoc, ktorú v predošlom období (po 11/9) "prenechal" - dalo by sa povedať - PNAC a vojnychtivým zložkám. Kongresman Keith Ellison (Demokrat) a ďalší štyria navrhli nasledujúci tzv. dodatok (amendment):
"Kongres rozumie, že použitie ozbrojených síl proti Iránu nie je autorizované týmto zákonom, ani žiadnym iným zákonom."
Tento dodatok bol odsúhlasený hlasovaním 24. mája v drvivom pomere 351 - 66. Okrem vyššie spomenutého pána Ellisona - Demokrata, dodatok pripravovali štyria jeho spolustraníci a jeden Republikán. Výsledok hlasovania však ukazuje, že názor ide naprieč stranami. Návrh zákona ide do Senátu.
Ak verzia Senátu tiež zahrnie túto pasáž, Kongres týmto vysiela Trumpovi jasnú správu, že nemá zákonnú autoritu na vojenský útok proti Iránu. Autori uvedení vyššie to komentovali slovami Ellisona:
"Jednohlasné odsúhlasenie tohto bi-partajného dodatku je silnou a dobre časovanou protiváhou odstúpenia od zmluvy s Iránom zo strany Trumpovej administratívy a jej stále agresívnejšej rétoriky. Tento dodatok vysiela silnú správu, že Americkí ľudia a členovia Kongresu nechcú vojnu s Iránom. Dnes Kongres konal, aby si obnovil svoju moc nad nasadzovaním vojenskej sily."
Ďalší spolupracujúci, McGovern, pridal: "Kongres vysiela jasnú správu, že prezident Trump nemá právomoc vstúpiť do vojny s Iránom. V čase ľahkovážneho zrušenia zmluvy s Iránom, a útoku na Sýriu bez súhlasu Kongresu, nastal ideálny moment, kedy by si mal Kongres potvrdiť svoju autoritu. Už dávno prešiel čas ukončiť "voľnú ruku" Bieleho Domu, a odhlasovanie tohto dodatku predstavuje silný štart".
Môj komentár: Samozrejme návrh zákona schvaľuje Senát a "hin se hukáže" (stihol vraj povedať Kozina, odvolávajúc sa na úplne najvyššiu inštanciu). Vojnychtivý komplex nalieva peniaze kam treba, má ich dosť, lebo takáto investícia má vysokú návratnosť. Tým pádom je hodne vysokou inštanciou, hoci mimoústavnou - korporátnou. Táto informácia ale v každom prípade naznačuje, že aj v USA médiá vykresľujú ich svet tak falošne ako naše: o tomto (a podobnom) mainstreamové vôbec nehovoria, a naše to "preberajú", t.j. tiež o tom mlčia. Ale my máme aj verejnoprávne, ktoré si platíme. Kto vyberá čo nám nepovedia a kto vyberá tie klamstvá čo nám povedia? A samozrejme, na základe akého práva? A aké páky máme na to, aby sme to zmenili?
Vyzerá to tak, že žiadne, hoci vraj máme teraz demokraciu. Ale nebudem vymýšľať zložitú odpoveď prečo je to u nás takto, okrem vyššie spomenutého Korporátneho Komunizmu presmerujem na výstižný blog: http://cudzinec.blog.pravda.sk/2018/06/07/chmuloviny/ , alebo dnešný http://mikulas.blog.pravda.sk/2018/06/11/o-ovplyvnovani-nezavislych-novinarov/
http://ihsken17.blog.pravda.sk/2018/06/11/o-com-media-cusia-otazky-preco-maju-na-to-pravo/

Po rozhodnutí veľkej časti redakcie RTVS odísť stále častejšie počúvame reči o ohrozenej objektivite. Naráža sa na spravodajstvo v televízii financovanej z našich koncesionárskych poplatkov. Hanzelová odmieta prispievať materiálmi do programu s argumentom, že čo ak by po jej vstupe nasledovala reportáž, s ktorou by mohla mť principiálny problém. Nový programový riaditeľ Marek Ťapák je kaviarenskou časťou spoločnosti očierňovaný kvôli rozhodnutiu prijať pozvanie do Slobodného vysielača. V snahe logicky obhájiť spomenutý čin ho novinárka Kernová odbila tvrdením, že "To nie je demokracia,"
Žijeme v dobe nálepiek. Dnes sa už časť verejnosti nepozerá na to, aké argumenty sa predložia. Jazýčkom na váhach sa v posledných rokoch stala schopnosť prisúdiť čo najviac "izmov" a negatívnych označení druhej strane. Kto to za istý čas dokáže lepšie, tak v očiach verejnosti, zdá sa, vyhral. Kam sme to dopracovali?
Moja (možno utopická) predstava sa opiera o názor, že objektivita, nezávislosť a diverzita sa dosiahne iba vyváženou verejnou diskusiou, vzájomným porovnávaním názorov, pohľadov a zdrojov, pričom bremeno vyhodnotenia by ostalo na pleciach diváka či poslucháča. Samozrejme, najviac by som si želal konfrontáciu v priamom prenose a s rovnakým časom pre každého, ako to býva pri politických diskusiách pred voľbami.
Je reálne očakávať stret predstaviteľov strán prebiehajúcej informačnej vojny naživo? Povedzme Koróni, Lichtner, Huďo, Sopko, Rostas proti Mojžíšovi, Kernovej, Šnídlovi, Godovi a Schutzovi.
Priestory sú. Máme predsa RTVS, ktorá je platená z koncesionárskych poplatkov, a v nej napríklad Havranovu reláciu. Takisto existujú rôzne diskusné kluby, štúdiá, kaviarne či festivaly, ktorými rôzne spolky, združenia alebo médiá disponujú.
K podobným konfrontáciám už párkrát došlo. Tibor Eliot Rostas bol pozvaný s Jurajom Smatanom do diskusie, ktorú moderoval už spomínaný Michal Havran. Ľubo Huďo sa zas objavil na Pohode v obklopení predstaviteľov "tradičných" médií. Možno po pozretí záznamov z uvedených súbojov a vypočutí jednotlivých strán si mnohí z vás odpovedia na otázku, prečo nie je pravdepodobné, že by sa niečo podobné v blízkej budúcnosti zopakovalo z iniciatívy ľudí z mainstreamu, prostredia mimovládok a podobne.
https://blog.hlavnespravy.sk/5937/predstava-objektivity/
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Martin Rubáš Martin Rubáš | 13. června 2018 v 9:17 | Reagovat

Je to tak, jenom několik korporací ovládá úplně všechno včetně médií.

http://www.epshark.cz/clanek/7/ovladnou-nas-korporace

2 Miloslav Dědek Miloslav Dědek | E-mail | 13. června 2018 v 13:16 | Reagovat

Světu vládne hrstka největších boháčů. Drtivá většina z nich patří ke globální finanční elitě, což jsou tzv. "lidé velkých peněz". Tito lidé vládnou světu tak, že ovlivňují tvorbu zákonů. Jejich vlivem vznikají nové zákony tak, že přetrvává jejich privilegované postavení ve společnosti.
Stávající mocensko-politické uspořádání lidstva neumožňuje účinně řešit většinu globálních problémů, např. problém globálního oteplování. Je čas urychlit racionální vývoj mocensko-politického uspořádání světa, Více viz článek: OTEVŘENÝ DOPIS POLITICKÝM STRANÁM VE VŠECH STÁTECH SVĚTA - http://miloslav7.blogspot.cz/2018/04/otevreny-dopis-politickym-stranam-ve.html  V případě, že se vám jeví  popisovaný politický vývoj lidstva nereálný, potom vám doporučuji seznámit se s TEORIÍ VŠEVÝVOJE - http://miloslav7.blogspot.cz/2014/01/teorie-vsevyvoje.html , což je v podstatě univerzální návod na kreativní řešení libovolně zvoleného problému.

3 filip filip | E-mail | Neděle v 9:34 | Reagovat

Nová metla dobre metie:) https://wolna-polska.pl/wiadomosci/nowy-sojusznik-izraela-kanclerz-austrii-bedziemy-bronic-panstwa-zydowskiego-2018-06
Alebo gojimovia im na tie ich volebné hry vždy radi skočia:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.