Zisti kto si a rob to úmyselne.

Kríza ako “nový fašizmus”

20. april 2009 at 16:11 | afinabul |  Ponerológia
Kríza ako spôsob vytvorenia svetového totalitného štátu

So začiatkom svetovej finančno-ekonomickej krízy lídri západného spoločenstva ľudstvu nástojčivo vsugerúvajú myšlienku, že svet z tohto otrasu "vyjde celkom iný". Hoci obraz "obnoveného" sveta zostáva nejasný a rozmazaný, hlavná myšlienka sa rysuje celkom jasne: Ak nechceme všeobecný chaos, je nutné zaviesť jednotné "globálne riadenie".

Z úst západných politikov stále znejú slová o "novom svetovom poriadku", novej svetovej finančnej architektúre", "nadnárodnej kontrole", akurát teraz dávajú prednosť označeniu celosvetový "nový kurz". Ako prvý tento výraz použil v septembri roku 2007 (teda ešte pred začiatkom krízy) Nicolas Sarkozy v svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN. Na februárovom stretnutí v Berlíne 2009 venovanom príprave summitu "dvadsiatky" ho zopakoval Gordon Brown: "Potrebujeme celosvetový nový kurz"… Sme si vedomí, že v oblasti, ktorou prechádzajú svetové finančné toky, sa nedostaneme zo situácie pomocou čisto národných vlád; potrebujeme orgány moci a inštancie svetovej kontroly, ktoré by dohliadali na to, aby činnosť finančných inštitúcií, ktoré fungujú na svetovom trhu, bola pre nás celkom otvorená". Obaja politici, Sarkozy aj Brown sú chránencami finančnej skupiny Rotschildovcov.

Vystúpenia predstaviteľov "globálnej elity" svedčia o tom, že súčasná kríza sa využíva ako mechanizmus provokácie hlbokých sociálnych otrasov, výsledkom ktorých ľudstvo uvrhnuté do chaosu a vystrašené prízrakom všeobecného násilia, bude musieť samé žiadať, aby do chodu svetových udalostí zasiahol "nadnárodný" arbiter s diktátorskými právomocami. Udalosti sa odvíjajú v súlade s logikou obdobia Veľkej hospodárskej krízy v rokoch 1929-1933: finančná kríza - ekonomický pád - sociálne konflikty - nastolenie totalitných diktatúr - rozpútanie vojny s cieľom koncentrácie moci a kapitálu do rúk úzkeho kruhu ľudí. Tentoraz je však reč už o završujúcom štádiu realizácie stratégie "globálneho riadenia" - a rozhodujúcom útoku na inštitúciu národno-štátnej suverenity a prechodu na systém súkromnej moci nadnárodných elít.

David Rockefeller, autor myšlienky súkromnej moci, ktorá má zameniť vlády, ešte koncom 90. rokov hovoril: "Stojíme na prahu globálnych zmien. Všetko, čo potrebujeme - sa nachádza v rozsiahlej kríze, a vtedy národ prijme nový svetový poriadok". Jacques Attali, Sarkozyho poradca a bývalý šéf EBOR, hovoriac o neschopnosti elít vyriešiť menové problémy 30. rokov, vyhlásil: "Bojím sa, že podobná chyba sa zopakuje. Najprv budeme bojovať, zabijeme tristo miliónov ľudí, a potom budú nasledovať reformy a svetová vláda." Nebolo by teda lepšie "porozmýšľať o svetovej vláde" už teraz? To isté tvrdí aj Henry Kissinger: "V konečnom dôsledku hlavná úloha spočíva v tom, aby sa sformovalo všeobecné ustarostenie väčšiny krajín, ako aj všetkých vedúcich štátov vo vzťahu k ekonomickej kríze, berúc do úvahy kolektívny strach pred teroristickým džihádom. Potom sa toto všetko musí zmeniť na všeobecnú stratégiu činnosti… Amerika a jej potenciálni partneri tak získavajú unikátnu možnosť zmeniť moment krízy na predvídanie nádeje".

K prijatiu myšlienky "nového poriadku" sa svet vedie postupne, aby sa nevyprovokovali udalosti, pod vplyvom ktorých by sa všeobecný protest proti zhoršeniu podmienok ľudskej existencie uberal nesprávnym smerom a stal sa neriadený. Hlavné, čo sa podarilo dosiahnuť v prvej etape je, že sa začala široká diskusia o "globálnom riadení" a "neprípustnosti protekcionizmu", s dôrazom na "neperspektívnosť" národno-štátnych modelov východiska z krízy. Táto diskusia sa vedie v podmienkach informačného tlaku, ktorý zvyšuje všeobecné obavy, strach a neistotu ľudí.

V rámci takýchto informačných akcií treba spomenúť prognózy, podľa ktorých sa v roku 2009 môže ocitnúť pod hranicou chudoby 1,4 miliardy ľudí; upozornenie generálneho riaditeľa WTO o hrozbe nástupu najväščieho krachu v svetovom obchode v povojnových dejinách; vyhlásenie šéfa MMF Dominiqua Strauss-Kahna (Sarkozyho chránenca) o tom, že bez masívnej reformy vo finančnom sektore svetovej ekonomike hrozí kolaps, ktorý pravdepodobne vyvolá nielen sociálne nepokoje, ale aj vojnu.

Na tomto pozadí bola vyzdvihnutá myšlienka jednotnej svetovej meny, ako základného kameňa "nového svetového poriadku". Všimnime si, že súčasní autori tohto dávneho projektu zatiaľ zostávajú v tieni a na scénu, sa vedú tí či oní zástupcovia Ruska. Pripomína to situáciu obdobia prvej svetovej vojny, keď anglo-francúzske kruhy, ktoré mali vypracované plány prerozdelenia sveta, rozkázali vytvoriť spoločný program ministrovi zahraničných vecí Ruska; tento program vstúpil do dejín ako "Sazonovov program", hoci Rusko v tejto vojne nezohrávalo samostatnú úlohu a hneď od začiatku bolo včlenené do systému záujmov britskej finančnej elity.

19. marca prišiel do Moskvy Henry Kissinger ako člen "skupiny mudrcov" (D. Baker, D. Schulz a iní), aby sa stretol s ruskými predstaviteľmi tesne pred summitom "dvadsiatky". Riaditeľ moskovského Carnegieho Centra Dmitrij Trenin, účastník posledného stretnutia Bilderberského klubu v USA, označil toto stretnutie za "pozitívny signál".

25. marca bol v Moskovskom Komsomolcovi uverejnený článok Gavrilu Popova (v súčasnosti prezident Medzinárodného zväzu ekonómov) Kríza a globálne výzvy, ktorý bol tiež zameraný na prípravu londýnskeho stretnutia, a obsahoval výklad programu budovania "nového svetového poriadku". Otvorene reprodukoval plány "svetového zákulisia", ktoré sa obvykle prerokúvajú za zatvorenými dverami. V článku sa hovorilo o Svetovom parlamente, Svetovej vláde, Svetových ozbrojených silách, Svetovej polícii, Svetovej banke a nevyhnutnosti odovzdať pod medzinárodnú kontrolu jadrové zbrane, jadrovú energetiku, celú raketovo-kozmické techniku, všetky nerasty našej planéty, o stanovení hraničných noriem pôrodnosti, o očistení ľudského genofondu, atď.

A "krajiny, ktoré neprijmú globálnu perspektívu, - oznamoval svojim čitateľom Gavrila Popov, musia byť zo svetového spoločenstva vylúčené"…

Článok v Moskovskom komsomolcovi nič nové z hľadiska stratégie "globálnej elity" neprináša. Dôležité je tu niečo iné. Zavedenie totalitného policajného poriadku a likvidácia národných štátov sa už núka ako otvorený program činnosti a to, čo liberáli, socialisti aj konzervatívci hodnotili ako "nový fašizmus" sa odporúča ako jediná možná "záchranná" cesta pre ľudstvo. Prerokovanie takýchto projektov chcú zmeniť na normu. A do prvej línie vysielajú "osobitne poverených" predstaviteľov Ruska, ktoré sa stane hlavnou obeťou politiky totalitného rozkrádania v prípade nastolenia režimu "globálneho riadenia".

Na stretnutí "dvadsiatky" sa nehovorilo o novej mene, ešte nenastal ten správny čas. Samotný summit bol krokom na ceste k pohrúženiu sa do chaosu, lebo ak by sa slepo dodržiavali rozhodnutia, ktoré tam prijaté, iba by prehĺbili svetovú sociálno-ekonomickú krízu a, ako sa vyjadril Lyndon Larouche, "dobili by chorého".

Medzitým sa kríza iba prehlbuje a analytici hovoria o blížiacej sa ére masovej nezamestnanosti. Najpesimistickejšie sú v tomto zmysle prognózy analytickej skupiny LEAP/Europe 2020 (Európske laboratórium politickej inštitúcie/Európy 2020), ktoré sa uverejňujú v pravidelne vydávaných bulletinoch a ktoré LEAP uverejnila v otvorenom liste, zaslanom šéfom "dvadsiatky" pred londýnskym stretnutím.

Ešte vo februári 2006 LEAP veľmi presne opísala perspektívy rozvoja "systémovej globálnej krízy" ako následku finančnej choroby, ktorú podmienila zadĺženosť Spojených štátov. Súčasné udalosti analytici LEAP skúmajú v kontexte všeobecnej krízy, ktorá sa začala koncom 70. rokov a teraz vstúpila do štvrtej záverečnej a najťažšej fázy", pri ktorej sa začína rozpad reálnej ekonomiky. Ako ukazuje šéf skupiny Frank Biankeri, nejde o obyčajnú recesiu a koniec systému, v ktorom sa zrútila jej hlavná opora - ekonomika USA, tak, že "pred našimi očami sa končí jedna celá éra".

Kríza môže viesť k tým najťažším dôsledkom. LEAP odhaduje zvýšenie nezamestnanosti približne 15-20% v Európe a asi 30% v USA. Ak sa nevyrieši kľúčový "problém dolára", rozvoj udalostí vo svete nadobudne dramatický charakter. K pádu dolára môže prísť už v júli 2009 a kríza, ktorá sa pretiahne na desaťročie, vyprovokuje "celosvetový geopolitický rozpad" so sociálnymi otrasmi a občianskymi konfliktami, s rozkolom sveta na jednotlivé bloky, s návratom k "Európe roku 1914" v celosvetovom meradle, vojenskými zrážkami, atď.

Najsilnejšie národné nepokoje nastanú v krajinách s najmenej rozvinutým systémom sociálnej ochrany a najväčšou koncetráciou zbraní, v prvom rade v Latinskej Amerike a USA, kde sociálne násilie sa už teraz prejavuje v činnosti ozbrojených gangov. Odborníci upozorňujú na začiatok odchodu obyvateľov USA do Európy, kde zatiaľ bezprostredné ohrozenie života nie je veľké. Okrem ozbrojených konfliktov anylytici LEAP predpovedajú nedostatok energie, potravín, pitnej vody, v oblastiach, ktoré sú závislé od dovozu potravín.

Odborná skupina LEAP označuje správanie západných elít za absolútne neadekvátne: "Naši vedúci predstavitelia nepochopili nič z toho, čo sa stalo, a doteraz nechápu. Vstúpili sme do fázy dlhodobej recesie a bolo potrebné zaoberať sa zavedením dlhodobých opatrení na zmiernenie úderov, a naši vedúci predstavitelia sa ešte snažia recesii sa vyhnúť... Všetci sa sformovali okolo americkej opory a nevidia, že táto opora je zničená..."

Toto však nevidia politici stredného rangu, kým práve svetoví manažéri najvyššej úrovne sú informovaní veľmi dobre; práve oni realizujú politiku "riadeného chaosu" a všeobecnej dezintegrácie, vrátane plánovanej koncom roka 2009 občianskej vojny a rozpadu USA - scenár, ktorý je na pretrase nielen v amerických, ale aj v svetových médiách.

***
Na prahu konfliktov, plánovaných v rôznych kútoch sveta, vzniká systém totalitnej, politickej, vojenskej, právnej a elektronickej kontroly obyvateľstva zo strany nadnárodného centra, ktoré sa opiera o rozsiahly súkromný kartelový aparát. Tento systém využíva princíp "sieťového" riadenia, ktoré umožňuje začleniť do akejkoľvek spoločnosti paralelné štruktúry moci, ktoré sú podriadené vonkajším centrám, kde sa prijímajú rozhodnutia, legalizované prostredníctvom doktríny prvenstva medzinárodného práva nad národným právom. Obal teda zostáva štátno-národný, ale reálna moc je nadnárodná. Jacques Attali to nazýva "globálny právny štát".

Riadiace centrum "globálneho právneho štátu" sa nachádza na území Spojených štátov a jeho základy boli položené ešte v 90. rokoch. Po udalostiacah 11. septembra 2001 boj proti terorizmu však viedol ku kvalitatívne novým javom. S prijatím "Vlasteneckého aktu 2001" sa umožnilo nielen zriadenie kontroly tajných služieb nad americkým obyvateľstvom a podozrivými cudzincami, ale urýchlil sa aj proces odovzdávania štátnej sféry činnosti do rúk nadnárodných podnikateľských štruktúr.

Do súkromných rúk prechádzajú tajné služby, vojenské záležitosti, penitenciárny systém, kontrola informácií, atď. Realizuje sa to tzv. outsourcingom - relatívne nového javu v biznise, ktoré predstavuje odovzdanie určitých funkcií súkromným firmám a zapojenie vonkajších vo vzťahu k organizácií osôb na riešenie vnútorných úloh.

V roku 2007 americká vláda odhalila, že 70% jej tajného rozpočtu na výzvedné služby ide na súkromné kontrakty, dochádza k "transformácii byrokracie tajných služieb čias studenej vojny na niečo nové. Pre americkú spoločnosť (vrátane Kongresu) ich činnosť zostáva utajenou, vďaka čomu začínajú sústreďovať v svojich rukách stále dôležitejšie funkcie.

Bývalí spolupracovníci CIA tvrdia, že asi 60% jeho pracovníkov sú kontraktanti. Oni analyzujú väčšinu informácií, píšu správy pre ľudí, ktorí prijímajú rozhodnutia v štátnych štruktúrach, zabezpečujú prácu komunikácií medzi rôznymi tajnými službami, pomáhajú zahraničnej rezidentúre, zaoberajú sa analýzou prebratia informácií. Výsledkom toho, Agentúra národnej bezpečnosti USA sa čoraz viac dostáva do závislosti od súkromných spoločností, ktoré disponujú tajnými informáciami a nazaráža, že v Kongrese lobuje zákonný projekt, ktorý musí zabezpečovať imunitu tým spoločnostiam, ktoré spolupracujú s ANB posledných päť rokov.

To isté sa deje so súkromnými vojenskými spoločnosťami, ktoré na seba preberajú stále viac funkcií armády a polície. Došlo k tomu v dosť veľkom rozsahu v 90. rokoch na území bývalej Juhoslávie, ale najmä kontranktanti sa začali využívať v Afganistane, Iraku a v iných zónach konfliktu, hlavne na plnenie najšpinavších akcií ako to bolo počas vojny v Južnom Osetsku, kde pôsobilo asi 3-tisíc žoldnierov. V súčasnosti súkromné vojenské spoločnosti predstavujú asi 70-tisíc ľudí a pôsobia vo viac ako 60 krajinách a ich ročný príjem dosahuje 180 miliárd dolárov (podľa informácií Brookinského inštitútu USA). Napríklad v Iraku pri 160-člennom vojenskom kontingente USA pôsobí 200-tisíc spolupracovníkov amerických súkromných vojenských spoločností.

Rovnako intenzívne sa v USA rozširuje aj systém súkromných väzníc. Rozvoj "väzenského industriálneho komplexu" prežíva ozajstný boom a jeho investori sa nachádzajú na Wall Street. Využitie práce väzňov súkromných väzníc je legalizované už v 37 štátoch Ameriky. Zúčastňujú sa na tom také veľké spoločnosti ako IBM, Boeing, Motorola, Microsoft, Texas Instrument, Intel, Pierre Cardin a iné. V roku 2008 počet zatknutých v súkromných väzniciach v USA predstavoval asi 100-tisíc ľudí a stále rastie tak rýchlo, ako rastie celkový počet väzňov v krajine (najmä černochov a hispáncov), ktorý teraz predstavujú 2,2 milióna ľudí - 25% všetkých zatknutých v celom svete.

Za Bushovej vlády sa začala privatizácia služby prevážania a zadržania migrantov v koncentračných táboroch s cieľom ich deportácie. Konkrétne sa tým zaoberala pobočka vedená Dickom Chaneym škandálne známej firmy Halliburton Kellog Brown and Root.

Najväčší úspech sa v posledných rokoch dosiahol v oblasti zriadenia elektronickej kontroly jednotlivca, ktorá sa realizuje pod "antiteroristickým" rúškom. Federálna bezpečnostná služba v súčasnosti zriaďuje najväčšiu bázu údajov biometrických ukazovateľov (odtlačky prstov, identifikácia podľa dúhovky očí, formy tváre, počet a výskyt jaziev na tele, spôsob reči a pohybu, atď.) na svete, ktorá má dnes k dispozícii 55 miliónov odtlačkov. Posledné novinky: zavedenie systému skenovania tela na amerických letiskách, sledovanie literatúry, ktorú pasažieri čítajú počas letu a iné. Nové možnosti pre zbieranie podrobných informácií o súkromnom živote občanov predstavuje Smernica číslo 59 - Biometria na identifikáciu a pozorovanie s cieľom zlepšenia národnej bezpečnosti" a tajný "Zákon o pripravenosti krajiny na terorizmus", ktoré boli prijaté v lete 2008.

Keď hodnotíme politiku americkej vlády, bývalý kongresmen a kandidát na prezidenta Spojených štátov 2008 Ron Paul vyhlásil, že Amerika sa postupne mení na fašistický štát: "Smerujeme k fašizmu nie hitlerovského typu, ale k miernejšiemu variantu, ktorý sa prejavuje v strate občianskych slobôd, keď všetko riadia korporácie a ... vláda leží v jednej posteli s veľkým biznisom".

S príchodom Obamu k moci policajný poriadok v Amerike sa pritvrdzuje na dvoch líniách - konsolidácii režimu vnútornej bezpečnosti a militarizácie civilných inštitúcií. Je príznačné, že po odsúdení pokusu siahnuť na osobnú slobodu, ktorej sa dopustila Bushova administratíva, Obama podriadil úplnej kontrole svoju administratívu, a nariadil vyplniť dotazník, ktorý obsahoval 63 otázok, týkajúcich sa podrobných detailov ich súkromného života.

V januári prezident USA prijal nariadenia, ktoré umožňovali pokračovať v nazákonných praktikách zatýkať ľudí, tajne ich zadržiavať vo väzniciach a presúvať do krajín, kde sa uskutočňuje mučenie. Vtedy bol na preskúmanie vnesený ako projekt zákona "Akt o stanovení národných centier naliehavej pomoci", ktorý počíta s vytvorením 6 takýchto centier na území vojenských základní v USA, s cieľom poskytnúť pomoc jednotlivcom a ich rodinám, ktorí sú premiestnení v dôsledku mimoriadnej situácie alebo nešťastia a spadajú tak pod vojenskú jurisdikciu. Analytici tento projekt zákona spájajú s možnými otrasmi a považujú ho za svedectvo prípravy administratívy USA na vojenský konflikt, ktorý môže byť rozpútaný v dôsledku pripravujúcej sa provokácie.

Americký systém policajnej kontroly sa aktívne včleňuje aj do iných krajín, v prvom rade v Európe - prostredníctvom nastolenia hegemónie amerického práva prostredníctvom uzavretia rôznych dohôd. Dôležitú úlohu tu zohrali tajné rokovania - Európa - Amerika o vytvorení spoločného "priestoru kontroly obyvateľstva", ktoré sa viedli v roku 2008, keď Europarlament prijal rezolúciu, ktorá potvrdzuje vytvorenie v roku 2015 jednotného nadnárodného trhu s odstránením akýchkoľvek prekážok obchodu a investícií. Výsledkom rokovaní bol neverejná správa, ktorú vypracovalo šesť účastníckych krajín a obsahujúci projekt vytvorenia "priestoru pre spoluprácu" v roku 2014 v oblasti slobody, bezpečnosti a súdnictva.

V správe je reč o takej reorganizácii právneho systému a vnútorných veciach členských krajín EÚ, podľa ktorej bude podliehať americkej. Týka sa to napríklad nielen možnosti odovzdávania osobných údajov a spolupráce policajných služieb (čo už sa v širokom meradle uskutočňuje), ale aj vydávania na neurčitý čas príslušníkov EÚ americkým orgánom v súlade s novým mandátom, odstraňujúcim všetky záruky ktoré poskytla európska procedúra extradície. V USA platí "Akt vojenskej komisie" 2006, ktorý umožňuje sledovať alebo zatknúť kohokoľvek, koho výkonná moc označí za "nezákonného nepriateľa" a platí na príslušníka akejkoľvek krajiny, s ktorou sa USA nenechádza vo vojnovom stave. Prenasledujú ho ako "nepriateľa" nie na základe dôkazov, ale preto, že ho tak kvalifikuje výkonná moc. Ani jedna zahraničná vláda neprotestovala proti tomuto zákonu, ktorý má medzinárodný význam.

Onedlho bude podpísaná dohoda o odovzdávaní osobných údajov, v súlade s ktorými americké orgány môžu získať informácie osobného charakteru, ako je číslo kreditnej karty, podrobnosti o bankových účtoch, uskutočňovaných vkladoch, trasách ciest alebo spojenie cez internet a tiež svedectvá o rasovej príslušnosti, politickom presvedčení, vierovyznaní, atď. Práve pod tlakom USA sa v krajinách EÚ začal prechod na biometrické pasy. Nové nariadenie EÚ počíta s celkovým prechodom do konca júna 2009. Okolo roku 2012 občania EÚ prejdú na elektronické pasy s čipom, na ktorom budú nielen pasové údaje a fotografia, ale aj odtlačky prstov.

Pred našimi očami sa stavia univerzálny elektronický koncentračný tábor a krízy, konflikty a vojny odôvodňujú jeho vznik. Ako napísal Douglas Reed, "ľudia majú sklony triasť sa pred imaginárnym nebezpečenstvom a sú leniví vidieť to skutočné".


Oľga Četeverikovová
rpmonitor.ru
 

2 people judged this article.

Comments

1 okoloiduci okoloiduci | 2. october 2009 at 11:17 | React

vacsiu znosku nezmyslov som uz davno necital. predpokladam ze autorka nema ani hrubu predstavu o fungovani ekonomie a o 'zvlastnom' vztahu k faktom radsej pomlcim...

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.